Stories of Your Life: and Others

napísal , 26 Oct 2011

book

Aký typ človeka si?

Predstav si, že vieš, čo bude o 5 rokov. Predstav si, že dostaneš náhľad do budúcnosti a presne vieš, na čom budeš. Späť v tvojej časovej línii máš partnera. Je pre teba všetkým, miluješ ho celou svojou bytosťou. Kuk do budúcnosti a vieš, že o 5 rokov nie ste spolu. Má niekoho iného, možno svadba, možno nie... je to jedno. Nie si to ty.

Predstav si, že to vieš a je to nevyvrátiteľná pravda. Vieš to, nemôžeš nevedieť. Dokázal by si si tých zvyšných 5 rokov vychutnať? Aký typ človeka si? Akceptoval by si situáciu, zabudol na budúcnosť a snažil sa z toho spraviť najlepších možných 5 rokov? Alebo by si ich strávil neustálym pochybovaním... "Je toto ono? Dosral som to, práve teraz? Je toto dôvod?"

Demoscéna - obskúrne moderné umenie?

napísal , 12 Oct 2011

chaos_theory

Keď sa povie demo, normálny človek si predstaví malú skúšobnú verziu programu alebo hry. Malá skupina nenormálnych ľudí má ale na mysli niečo úplne iné. Niečo oveľa zaujímavejšie. Niečo exotické, skryté pred zrakom ostatného sveta. "Nenormálne" demo tiež existuje vo svete počítačov. Zvyčajne má podobu jedného spustiteľného súboru, v ktorom je obsiahnuté všetko potrebné na to, aby sa začala diať vizuálna a zvuková mágia.

Inak povedané, demo si môžete predstaviť ako hudobné video, ktoré je generované v reálnom čase (často vrátane hudby). Demo je vec, ktorá vznikne keď dáte dokopy hackerov a umenie. Existujú už od čias prvých grafických počítačov a ich úlohou je ukázať čo všetko dokáže daný hardvér a čoho sú schopní programátori, grafici a hudobníci.

Netvoria ich výrobcovia hardvéru. Tvorí ich skupinka nadšencov kolektívne nazývaná ako "Demoscene". Zaujímavé je, že demoscéna existuje prakticky len v Európe a dokonca sú organizované pomerne veľké (pár tisíc účastníkov) underground súťaže - demoparties. Vyhrať sa na nich nedá nič, jedine ak nehynúca sláva :) Ťažko povedať aká veľká je scéna. S určitosťou iba viem, že do dnešného dňa bolo vytvorených cez 40 000 diem.

Okrem vytvorenia čo najpôsobivejších efektov, o ktoré sa snažia demá, existuje druhá kategória, tzv. intrá. Keď už nebola dostatočná výzva vytvárať neuveriteľné efekty, pár šialencov si to sťažilo a dali si za cieľ napratať čo najviac obsahu do extrémne obmedzenej veľkosti. Typické obmedzenia sú 64 kilobajtov, 4 kB a dokonca 256 bajtov! Oproti dnešným tlstým vypaseným programom sú takéto veľkosti naozaj neskutočné. Porovnajte si to. Do 64K sa zmestí pri najlepšej vôli malinký JPG obrázoček a tu máme ľudí, čo vedia do rovnakej veľkosti napchať 10 minútový príbeh aj s hudbou. Alebo 256 bajtov. To je menej ako 2 tweety. Po tom, čo som videl koľko sa dá vpratať do tak malej veľkosti, mi je na zaplakanie, že nový Windows má 12GB (a Mac OS nie je na tom o nič lepšie).

Ale nevedel som, že...

napísal , 20 Jun 2011

Na prvý pohľad to nemusí byť evidentné, ale som prevažne negatívna nátura;) Pesimista, nezriedka. Cynik, občas. Skeptik.

Tieto vlastnosti som vždy považoval za prepojené a bol som za ne rád. Mal som totiž pocit, že ma nútia kriticky myslieť, analyzovať situácie a premýšľať nad dôvodmi a možnosťami. Vlastnosti, ktoré - mal som pocit - mnohým chýbajú.

Štandardný postup, napr. pri nástupe nových technológií, bolo ich zamietnuť. Odsúdiť, pretože boli iné ako tie, na ktoré som bol zvyknutý. Dlhé roky som sa preto držal starých Windowsov a Office-ov, pretože neboli nové. To mi ale časom zrejme prišlo ako nedostatočný dôvod sa ich odmietanie, tak som začal skúmať, analyzovať a hľadať dôvody, ktoré by mi dovolili kľudne ďalej neznášať. Postupom času sa mi podarilo priblížiť sa zdravým ľudom a začal som si všímať a hľadať aj pozitíva. Skepticizmus však zostával a nie tá zdravá varianta. Väčšina noviniek (vecí, ľudí) u mňa stále začínala v mínuse a musela pracovať na tom, aby dosiahla neutrálu.

Vždy som mal dojem, že ľudia jednoducho akceptujú všetko, čo im je podhodené. Preto počúvajú tú zlobu v rádiách, preto hrajú tisícu verziu Need for Speedu, obliekajú sa všetci rovnako a čítajú Danielle Steele-ovú. Prišlo mi ako dobrý nápad zabarikádovať sa na opačnej stane a vehementne opovrhovať. A analyzovať a skúmať, aby som to mal čím podložiť. Aby som mal nad "nimi" na vrch. Aby som bol zaručene "lepší".

S týmto súvisí viacero problémov (no shit, huh?).

Strčte si tie definície do... počítača

napísal , 13 May 2011

Keď sa mám niečo v škole naučiť, potrebujem vedieť:

1. na čo je to dobré
2. ako sa to robí
3. prečo by ma to malo zaujímať (big picture)

Prečo sa to robí tak ako sa to robí, prečo sa to nerobí inak a ako by som to zapísal v matematických klikihákoch - teda všetky dôkazy, vety a definície - sú druhoradé. Druhoradé pre tých, ktorým imponuje teoretická matematika. Ostatní to majú prudko u prdele, prípadne ich to spoľahlivo odradí od celej problematiky.

Matematika je ideálny príklad. Prečo sa jej ľudia boja? Prečo im nejde? Sú blbí? Nie, len nevidia dôvod, prečo mali lúštiť tie "hieroglyfy". Prečo by sa mali učiť novú reč, keď už minimálne jednu - funkčnú a na tento problém plne postačujúcu - majú?

Ak sa mám naučiť postup riešenia problému, nájdem si človeka čo tomu rozumie a vie mi to pekne vysvetliť. Slovenčinou. Angličtinou. Čímkoľvek, zoberiem aj Esperanto, len nech je to ľudská reč! Lúštenie definícií je posledná možnosť a dosť možno sa na celý problém vykašlem predtým, ako sa k tomu uchýlim. Tak dôležité a užitočné to zväčša aj tak nebude.

Normálnou rečou písané knihy na školách samozrejme nikdy neuvidím. To by múdri ľudia predsa nedovolili. Dôvod? Znelo by to "ako pre debilov"? Nuž, možno práve to sme... a? Neznelo by to odborne? Uhm, čo je dôležité, či to znie múdro alebo či ma to niečo naučí? Ale tak hovoríme o školách, tu bola forma vždy dôležitejšia ako obsah... Je to "pod úroveň"? A čo je úroveň? Keď je niekto sprdnutý učiteľom za to, že na hodine nedokázal dokázať nejaký abstraktný matematický koncept? Keď ani nevie, na čo to vlastne celé je?

Školy musia pochopiť, že tieto ultra presné definície a postupy sú vhodné pre roboty a počítače*. A pre hŕstku ľudí, ktorým tento spôsob prirodzene vyhovuje a pomáha. Ale podľa toho čo som zatiaľ videl sú títo v ťažkej menšine. Menšina, ktorá na školách líže smotanu kým my ostatní sa snažíme držať tempo a krok. Prípadne nesnažíme.

Niečo tu nesedí.


* samozrejme keď som prudký borec a potrebujem na vedomostiach stavať a šíriť poznatky s kolegami, sú definície a matematické zápisy super vec - vtedy totiž potrebujem mať všetko definované presne a ideálne v čo najkratšej možnej forme. Ale pre boha živého nie keď som obyčajný človek čo sa snaží naučiť "ako na to".

Ktorá hudba je objektívne najlepšia?

napísal , 12 Apr 2011

last.fm štatistiky

Dosť blbo sa odpovedá na túto otázku.. ale zrovna včera som si všimol na last.fm jednu zaujímavú vec a napadlo mi spraviť menší experiment.

Tou vecou bolo, že pomer ľudí počúvajúcich interpreta a celkový počet prehratí jeho skladieb býva veľmi rôzny. Tento pomer je vlastne ukazovateľom "oddanosti" fanúšikov, resp. koľko pesničiek od interpreta si v priemere jeden človek pustí. A to už zaváňa miernou objektivitou, proste najlepšie je to, čo si človek musí furt púšťať. :)

"Oddanosť" však nie je na last.fm priamo dostupná, tak som zbúchal PHPčkový skript, ktorý posťahoval údaje o 1000 najpopulárnejších interpretoch, no a výsledné štatistiky sú vcelku zaujímavé. Bez chodenia okolo horúcej kaše (to príde až za chvíľu), tu je prehľad prvých 20 interpretov zoradený podľa priemerného počtu vypočutých skladieb:

# Interpret Vypočutí na osobu Počet prehratí Počet poslucháčov Žáner
1 O.S.T.R. 185.29 29 824 022 160 960 hip-hop
2 The Beatles 124.54 307 863 283 2 471 950 classic rock
3 Coma 124.00 22 328 114 180 063 rock
4 In Flames 115.07 91 571 015 795 760 melodic death metal
5 植松伸夫 109.91 27 844 646 253 338 soundtrack
6 Asking Alexandria 109.81 7 595 884 69 173 post-hardcore
7 Glee Cast 103.55 36 306 609 350 612 musical
8 Hey 92.91 17 724 166 190 768 rock
9 Metallica 86.15 162 343 062 1 884 333 thrash metal
10 Radiohead 85.43 279 740 625 3 274 643 alternative
11 Porcupine Tree 84.14 45 099 156 535 980 progressive rock
12 Katatonia 83.83 27 746 503 330 981 doom metal
13 Myslovitz 82.86 21 354 547 257 716 polish
14 Die Ärzte 82.37 31 037 935 376 833 punk rock
15 Sabaton 81.39 13 647 519 167 686 power metal
16 Pink Floyd 80.98 153 591 890 1 896 689 progressive rock
17 Sonata Arctica 80.91 38 216 838 472 328 power metal
18 Nightwish 80.75 79 355 845 982 722 symphonic metal
19 Opeth 79.47 43 363 934 545 665 progressive metal
20 Eluveitie 78.68 13 699 778 174 115 folk metal

Sucker Punch (2011)

napísal , 1 Apr 2011

sucker punch
by Zack Snyder

Drak naháňa lietadlo z druhej svetovej naložené sporo odetými devami, ktoré robia šrot z robotických samurajov a parou poháňaných náckov. Katanami. V slow motion. Do toho hrá Björk. Kuk:

Best movie ever? Nuž...

7 dôvodov prečo je Illustrator na prd

napísal , 15 Feb 2011

No dobre, Illustrator určite nie je úplne "na prd", veď sa v ňom dajú robiť pekné obrázočky. :) Existuje však kopec nedotiahnutých detailov, kvôli ktorým sa jeho používanie miestami mení na zápas s vašou trpezlivosťou.

Najzaujímavejším na tom všetkom je, že Photoshop má každú vec, ktorú teraz spomeniem, spravenú úplne v poriadku. Pozoruhodné je to z dôvodu, že oba programy sú v Adobe vyvíjané súbežne už 20 rokov, do značnej miery kopírujú svoj interface a filozofia ovládania je celkovo veľmi podobná.

S každým jedným na nervy lezúcim detailom som sa stretol nespočetne veľakrát. Po prvých pár desiatkach som zažíval rôzne pocity typu FFFFFFFFUUUUUUUUU, po stovke som si chyby začal zapisovať a teraz ich ukážem celému svetu:D, aby ste vedeli čomu sa vyhnúť pri návrhu UI aplikácií, ak chcete, aby vaši používatelia neprišli o veškeré duševné zdravie.

1. Zoomovanie s kolieskom iba s ALTom

Illustrator zooming and mouse wheel

Keď pohýbete v Illustrátore s kolieskom myši, plocha sa posunie hore/dole o zodpovedajúci počet pixelov. NAČO BY TOTO KOMU KEDY BOLO?? Kto by sa už len chcel posúvať po pixeloch, keď stačí stlačit medzerník a ťahať? Seriously...

Horšie je, že kým vo Photoshope môžete zoomovanie s kolieskom zapnúť, v Illustratore sa autori, ako vidíte na obrázku, na to akosi vykašlali. Zoomovať sa dá našťastie podržaním ALTu, ale z toho vyplýva jedna veľmi nepekná vlastnosť (okrem toho, že musíte zbytočne stláčať ALT:) :

2. Po zoomovaní je 50% šanca, že nebudú fungovať skratky

Illustrator keyboard shorcuts won't work after zooming

Keďže ste na zoomovanie potrebovali ALT, podľa toho, či ste zoomovali nepárny alebo párny počet razov, zostane/nezostane označené horné menu. Ak je označené, nefungujú, pochopiteľne, klávesové skratky. Čiže keď si po zoomovaní chcete vybrať napríklad základný select tool (skratka v), rozbalí sa namiesto toho menu View.

Toto je podľa mňa zďaleka najhoršia vec na Illustratore a nechápem ako je možné, že je prítomná aj v dnešnej 12-tej verzii. Dalo by sa argumentovať tým, že môžem používať aj zoom tool (lupu), ale neviem prečo by som si mal komplikovať život používaním ďalšieho nástroja keď mám KOLIESKO. Načo mi inak bude? Aby som si s ním točil z dlhej chvíle?