webdesign / development + awesome
archivovaný archívny archív
CSS
Efektivita
FFFUUUU
Hacky
Hry
HTML
JavaScript
jQuery
NodeJs
PHP
Skriptovanie
SQL
Tutoriály
Videá
Z webuSlová do uší #3
napísal yablko, 30 Nov 2011
Podcasty, bo prečo nie.
Comedy Bang Bang
Poznáte Between Two Ferns? Najnepríjemnejšiu interview show so Zachom Galifianakisom? To je ten z Hangover. Tak Scott Aukerman (nie z Hangover) ju produkuje. A má kopu kamarátov stand-up a iných komikov, napríklad takého Zacha Galifianakisa (ten z Hangover). A čas od času sa zopár z nich natíska do jeho štúdia (Scottovho, nie Zachovho. Zach je ten z Hangover.) a začne Comedy Bang Bang.
Princíp je podobný ako pri Doug Loves Movies z minula - postav komika pred mikrofón a bude špás. Scott, rovnako ako Doug (nie z Hangover), má pre hostí pripravenú plnú prdel hier trhlého charakteru, tu však nie sú obmedzené na jednu tému. A hlavne - Bang Bang sa odohráva v štúdiu bez publika. Takže aktérov nikto nevidí. A komici zvyknú mať schopnosť imitovať hlasy, prípadne aspoň nejakú tú postavu "zahrať". A keďže ich nevidíme, kedykoľvek môže niekto napríklad "nečakane vtrhnúť" do štúdia a iné absurdity.
Ak ste ako ja, máte 2 nohy. Čo je ale dôležitejšie, ak ste ako ja, budete fascinovaní schopnosťou niektorých hostí kompletne sa stratiť vo fiktívnej postave v scénkach, ktorú sú zväčša improvizované. Vo všeobecnosti, ak sa na zozname hostí vyskytujú Paul F. Tompkins, Seth Morris, Jon Daly alebo Nick Kroll, dostane bránica zabrať. Ak vás baví Bob Ducca alebo Bobby Bottleservice máte zrejme uši a tie potrebujú Comedy Bang Bang.
Irrational Behavior / Irrational Interviews
Irrational Games je herné štúdio a herné štúdio je štúdio, čo robí hry. Ako napríklad System Shock 2. Alebo BioShock. Ale nie BioShock 2, pretože nie. Irrational je štúdio, ktoré vstalo z popola legendárnych Looking Glass Studios a Irrational Behavior bude zaujímavý hlavne pre tých, čo vedia o čom tu točím. Vy ostatní si bežte zahrať ich hry, seriously, sú jedny z tých lepších.
0 komentárov
[ 
]
]
Slová do uší #2
napísal yablko, 27 Nov 2011
Podcasty na počúvanie. Le móšn pikčr ediš.
SModcast
Filmy Kevina Smitha nie sú pre každého, ale jedno sa mu nedá uprieť - ten človek vie rozprávať! Na rozdiel od Silent Boba sa mu huba nezavrie a to je dobre, lebo Smith je rodený storyteller. Každý kto videl An Evening With Kevin Smith chápe, vy ostatní makajte friško kukať!
Spolu s verným producentom Scottom Mosierom pred rokmi rozbehli SModcast, z ktorého sa okamžite stal jeden z najpopulárnejších podcastov in like ever. Smith má úžasnú schopnosť chytiť sa hocijakej drobnosti a spolu so zdatne sekundujúcim Mosierom ju dotiahnuť za hranice absurdnosti. Obsahujúcej masturbáciu, Hitlera, fleshlight a Batmana. Ideálne naraz. So žralokmi. Terrorist Pizza. Vo vesmíre. Also Jesus. Je to miestami vtipné, miestami nenormálne vtipné a vždy, podľa motta "Crude but never rude", ultra-neslušné. A úprimné. Pure fuckin fun. Skúste SModcast 29: Harry Scotter and the Order of the Penis.
Neskôr SModcast skúsili na živo, pred publikom a fungovalo to. Smith kúpil autobus a vybehli na live tour po Amerike. Nahrávanie pred publikom sa javilo nielen ako fajn zábava, ale aj ako fajn biznis model, tak Smith kúpil, zrekonštruoval a otvoril prvé live podcastové divadlo na svete. Medzičasom sa SModcast rozrástol na SModcast Podcast Network, ktorý v dobe písania článku združuje viac ako 30 shows.
Jeden by si myslel, že to by na dobytie Internetu aj stačilo, ale ten jeden by nebol tento režisér s veľkou hubou, väčším srdcom a ešte väčšou THC závislosťou - marihuana, ktorou liečil zlomené srdce po neúspechu filmu Zack & Miri Make a Porno, ho paradoxne nakopla k ešte väčšej produktivite a prinútila ho doviesť nápady do konca, akokoľvek šialene môžu znieť. Možno preto má teraz vo svojej obývačke "štúdio", z ktorého spolu s manželkou vysiela každodennú rannú show, do ktorej si pozýva ako hostí kamarátov so showbiznisu. Yep, keď plná prdel podcastov nestačí, sprav si rádio!
Oh a svoj posledný film, Red State, zafinancoval a natočil sám, naložil ho do autobusu a chodil s ním od kina ku kinu, kde realizoval vlastné premietania. Kompletne obišiel vydavateľské štúdiá a marketing robil čisto cez svoj twitter a vystúpenia. A následne o celom procese naštartoval sériu podcastov ;)
Nasleduje zopár tipov z útrob SModcast networku a ďalšie podcasty! Klikaj, čítaj.
[ ]
]
Slová do uší #1
napísal yablko, 20 Nov 2011
Toto sú podcasty, ktoré počúvam.
WTF with Marc Maron
Marc Maron je stand-up komik a posledný žijúci člen mojej svätej terapeutickej trojice Carlin-Hicks-Maron. George Carlin mi predstavil stand-up ako formu prejavu dovoľujúcu obísť sociálne mantinely, v ktorých sa ako spoločnosť denne pohybujeme a poukázať na ich falošnosť. Bill Hicks ich potom prešiel buldozérom, za čo mu po jeho smrti Tom Waits, Tool a Radiohead venovali albumy. A Marc Maron svoju nekompromisnú úprimnosť obrátil tam, kde to bolí najviac - dovnútra.
Marc Marcon evidentne nemá žiadne bariéry a pre svoj konfrontačný prístup a neschopnosť držať jazyk za zubami nalomil za 25 rokov v biznise kopu vzťahov a spálil mnoho mostov, ktoré by mu boli bývali pomohli 2 roky dozadu, keď vo svojej garáži plánoval samovraždu. Na mizine, bez pracovných príležitostí, uprostred rozvodu, ktorý ho zrejme pripraví o dom a bez pomocnej ruky na obzore sa kontroverzný komik "vlámal" do vysielacieho štúdia rádiostanice bývalého zamestnávateľa, kde začal nahrávať svoje myšlienky.
O svojich problémoch, obsesiách, zničených vzťahoch, nevyužitých príležitostiach, o sklonoch k narci(si?)zmu.. o sebe a neschopnosti od seba utiecť. Potreboval pomoc, začal obvolávať kamarátov komikov a keďže bol v štúdiu, tieto rozhovory nahrával tiež. Začal ich vydávať ako WTF with Marc Maron, ktorý sa medzičasom stal jedným z najpopulárnejších podcastov v iTunes.
Človek je sociálne zviera a všetci si uvedomujeme potrebu zdielať naše osudy a vymieňať si príbehy. Čo nám ale uniká, je ako zdestilované tieto príbehy sú. Budujeme okolo seba steny, za ktoré sa skrývame a okolo ktorých opatrne našlapujeme, aby sme sa vzájomne uchránili od prípadnej bolesti. V našej interakcii so životom si, možno nevedome, držíme "bezpečný" odstup od všetkého, vrátane seba. Budujeme si imunitu voči realite.
Keď Marc rozprával príbeh o začiatkoch podcastu, počúval som s nepríjemným pocitom v žalúdku. Bez zaváhania hovoril o všetkých svojich najosobnejších problémoch a ako si nimi zničil život a ja som sa chcel skryť. Vyviedlo ma to z rovnováhy, mal som pocit, že toto by som nemal vedieť. Je hlboko znepokojujúce, keď sa pred nami niekto úplne otvorí, keď zhodí brnenie a vyleje na nás celú svoju osobu. A je to úžasné. Občasná trocha úprimnosti v tomto skurvene umelom svete plnom pretvárky je katarzia jak sviňa.
[ ]
]
Minimalistické hodiny + stav baterky pre Windows 7
napísal blade, 5 Nov 2011
Pri poslednom upratovaní plochy som zistil, že najväčší neporiadok mi na nej robili "gadgety". To sú tie kalendáriky, počasia a podobné srandy. Všetky pôsobili strašne "vytrhnutým" dojmom, teda že sa na plochu vôbec nehodia. Pôvodne som chcel z nich len poodstraňovať pozadia, ale nejak to nefungovalo a nakoniec som skončil s úplne vlastnými gadgetmi. A keď už som ich robil, prečo sa nepodeliť, že? :)
Prvý gadget sú obrovské digitálne hodiny (800x350px) s voliteľným dátumom. Zámer bol spraviť ich tak, aby splývali s plochou, boli veľké a napriek tomu pôsobili minimalisticky. Skončilo to pri niečom, čo pripomína štýl Windows 8 (Metro). Farbu, rozmazanie a priesvitnosť si môžete nastaviť podľa ľubovôle, rovnako ako aj zarovnanie na pravú alebo ľavú stranu.
Druhý gadget je ukazovateľ stavu baterky notebooku. Nastavenia sú podobné ako pri hodinách s jedným bonusom navyše - gadget sa vie automaticky skrývať keď je baterka plne nabitá (alebo vybratá).
Gadgety si nainštalujete velice jednoducho, stačí ich stiahnuť a 2x na ne kliknúť. Testované boli na Windows 7 s IE9, ale mali by fungovať aj na Viste.
Linky na stiahnutie
Digitálne hodiny + dátum (SK)
Stav baterky (SK)
a anglické verzie (tie som vlastne spravil ako prvé)
Digital clock + date (EN)
Battery gadget (EN)
[ 
]
]
Stories of Your Life: and Others
napísal yablko, 26 Oct 2011
Aký typ človeka si?
Predstav si, že vieš, čo bude o 5 rokov. Predstav si, že dostaneš náhľad do budúcnosti a presne vieš, na čom budeš. Späť v tvojej časovej línii máš partnera. Je pre teba všetkým, miluješ ho celou svojou bytosťou. Kuk do budúcnosti a vieš, že o 5 rokov nie ste spolu. Má niekoho iného, možno svadba, možno nie... je to jedno. Nie si to ty.
Predstav si, že to vieš a je to nevyvrátiteľná pravda. Vieš to, nemôžeš nevedieť. Dokázal by si si tých zvyšných 5 rokov vychutnať? Aký typ človeka si? Akceptoval by si situáciu, zabudol na budúcnosť a snažil sa z toho spraviť najlepších možných 5 rokov? Alebo by si ich strávil neustálym pochybovaním... "Je toto ono? Dosral som to, práve teraz? Je toto dôvod?"
[ 
]
]
Demoscéna - obskúrne moderné umenie?
napísal blade, 12 Oct 2011
Keď sa povie demo, normálny človek si predstaví malú skúšobnú verziu programu alebo hry. Malá skupina nenormálnych ľudí má ale na mysli niečo úplne iné. Niečo oveľa zaujímavejšie. Niečo exotické, skryté pred zrakom ostatného sveta. "Nenormálne" demo tiež existuje vo svete počítačov. Zvyčajne má podobu jedného spustiteľného súboru, v ktorom je obsiahnuté všetko potrebné na to, aby sa začala diať vizuálna a zvuková mágia.
Inak povedané, demo si môžete predstaviť ako hudobné video, ktoré je generované v reálnom čase (často vrátane hudby). Demo je vec, ktorá vznikne keď dáte dokopy hackerov a umenie. Existujú už od čias prvých grafických počítačov a ich úlohou je ukázať čo všetko dokáže daný hardvér a čoho sú schopní programátori, grafici a hudobníci.
Netvoria ich výrobcovia hardvéru. Tvorí ich skupinka nadšencov kolektívne nazývaná ako "Demoscene". Zaujímavé je, že demoscéna existuje prakticky len v Európe a dokonca sú organizované pomerne veľké (pár tisíc účastníkov) underground súťaže - demoparties. Vyhrať sa na nich nedá nič, jedine ak nehynúca sláva :) Ťažko povedať aká veľká je scéna. S určitosťou iba viem, že do dnešného dňa bolo vytvorených cez 40 000 diem.
Okrem vytvorenia čo najpôsobivejších efektov, o ktoré sa snažia demá, existuje druhá kategória, tzv. intrá. Keď už nebola dostatočná výzva vytvárať neuveriteľné efekty, pár šialencov si to sťažilo a dali si za cieľ napratať čo najviac obsahu do extrémne obmedzenej veľkosti. Typické obmedzenia sú 64 kilobajtov, 4 kB a dokonca 256 bajtov! Oproti dnešným tlstým vypaseným programom sú takéto veľkosti naozaj neskutočné. Porovnajte si to. Do 64K sa zmestí pri najlepšej vôli malinký JPG obrázoček a tu máme ľudí, čo vedia do rovnakej veľkosti napchať 10 minútový príbeh aj s hudbou. Alebo 256 bajtov. To je menej ako 2 tweety. Po tom, čo som videl koľko sa dá vpratať do tak malej veľkosti, mi je na zaplakanie, že nový Windows má 12GB (a Mac OS nie je na tom o nič lepšie).
[ 
]
]
Ale nevedel som, že...
napísal yablko, 20 Jun 2011
Na prvý pohľad to nemusí byť evidentné, ale som prevažne negatívna nátura;) Pesimista, nezriedka. Cynik, občas. Skeptik.
Tieto vlastnosti som vždy považoval za prepojené a bol som za ne rád. Mal som totiž pocit, že ma nútia kriticky myslieť, analyzovať situácie a premýšľať nad dôvodmi a možnosťami. Vlastnosti, ktoré - mal som pocit - mnohým chýbajú.
Štandardný postup, napr. pri nástupe nových technológií, bolo ich zamietnuť. Odsúdiť, pretože boli iné ako tie, na ktoré som bol zvyknutý. Dlhé roky som sa preto držal starých Windowsov a Office-ov, pretože neboli nové. To mi ale časom zrejme prišlo ako nedostatočný dôvod sa ich odmietanie, tak som začal skúmať, analyzovať a hľadať dôvody, ktoré by mi dovolili kľudne ďalej neznášať. Postupom času sa mi podarilo priblížiť sa zdravým ľudom a začal som si všímať a hľadať aj pozitíva. Skepticizmus však zostával a nie tá zdravá varianta. Väčšina noviniek (vecí, ľudí) u mňa stále začínala v mínuse a musela pracovať na tom, aby dosiahla neutrálu.
Vždy som mal dojem, že ľudia jednoducho akceptujú všetko, čo im je podhodené. Preto počúvajú tú zlobu v rádiách, preto hrajú tisícu verziu Need for Speedu, obliekajú sa všetci rovnako a čítajú Danielle Steele-ovú. Prišlo mi ako dobrý nápad zabarikádovať sa na opačnej stane a vehementne opovrhovať. A analyzovať a skúmať, aby som to mal čím podložiť. Aby som mal nad "nimi" na vrch. Aby som bol zaručene "lepší".
S týmto súvisí viacero problémov (no shit, huh?).
[ ]
]
