Nie je väčšej nespravodlivosti vo svete ako keď nejakí wannabe kritici a iné trúby nadávajú na vašu obľúbenú hru, film, knihu, album, čokoľvek.. a pritom vyzdvihujú nejakú podobnú hovadinu, ktorú ste hrali/videli/čítali/počúvali a viete o tom svoje :) Tak som si povedal, že skúsim uviesť pár takýchto prípadov na pravú mieru a ako správny not-so-angry video game nerd začnem porovnaním jednej notoricky známej a jednej neprávom zabudnutej multiplayerovej hry.

Super Smash Bros. Brawl

Wii, 2008, Nintendo
Priemerné hodnotenie: 92.75% - OVERRATED

Ako prvú spomeniem hru, ktorej séria tento podžáner vlastne začala.. alebo minimálne spopularizovala, kedže ja som o ničom takom dovtedy nepočul. :) Super Smash Bros. kombinuje princípy klasických bojoviek (Mortal Kombat, Tekken, ...) a plošinoviek a silne stavia na head-to-head multiplayerovom jadre - to je také kde sa hráči tlačia na jednom gauči, zúrivo stláčajú tlačítka^* a ručia jak tury. :)
Konkurenčná výhoda tejto hry je, že má veľmi slušnú hĺbku - obsahuje kopec (známych) postáv s unikátnymi útokmi, plno úrovní, kde skoro v každej je nejaký zaujímavý prvok, veľa herných módov, editor levelov a rôzne bonusy. Útoky sú ... eh... zaujímave. Až natoľko zaujímavé, že prvých 5 hodín sa neviete zbaviť veľmi silného WTF pocitu. :) Na začiatku hra spočíva v tom, že všetko stláčate a nestačíte sa čudovať čo sa deje. Problém je, že ten pocit pretrváva aj potom keď sa už ako tak naučíte postavy ovládať - na obrazovke je stále rovnaký chaos.

Ovládanie funguje veľmi neštandardne a neintuitívne - používa sa D-pad na pohyb do strán, prikrčenie a skákanie(wtf?) plus 3 tlačítka na blokovanie (B), útok (2) a špeciálny útok (1). Útokov je podstatne viac ako tlačítok, takže autori museli spraviť kompromis a vykonávate ich tak, že stlačíte smerovú šípku a zároveň tlačítko na normálny alebo špeciálny útok, čo robí ovládanie veľmi neprecíznym. Skoky sú tiež dosť čudné a podobne, ako kopec iných prvkov v hre, popierajú normálnu fyziku, takže je ťažko povedať kam vyskočíte a vôbec čo sa bude diať. :) Zarazil ma trochu aj fakt, že sa absolútne nevyužívajú pohybové senzory ovládačov. Možno autori nechceli sklamať skalných fanúšikov série príliš veľkými spestreniami, ale hrať znova to isté ako predchádzajúci diel tiež nie je bohvieaká výhra.

Ďalší veľký fail je syndróm zamknutých multiplayerových hier, ktorým trpí aj SSBB.
Ako sa môže stať, že nikoho z celého vývojárskeho týmu nenapadne taká banálna vec, že sprístupniť iba polovicu hry, ktorá je vyslovene určená na multiplayer a nútiť hráča, aby zvyšok odomkol v singleplayeri, je ZLÉ? Jednak je to hra, kde multiplayer je hlavnou výsadou, tak je nelogické ho umelo kaziť a jednak sa pri hraní singleplayeru človek vytrénuje a potom si hovno zahrá s kamošmi keď ich vždy porazí. :p
Ach.. keď budete robiť multiplayerovú hru, prosím vás, nič v nej nezamykajte :)

Takže neviem, či len ja s kamošmi sme vadní, že nezdieľame nadšenie s kritikmi alebo či toľkým ľudom vyhovuje hrať hry, nad ktorými majú slabú kontrolu alebo kde je vlastne chyba.. Na druhej strane musím povedať, že SSBB určite má niečo do seba (už len tie WTF momenty sú super :), ale hral som aj lepšie. A tým lepším je...

Rag Doll Kung Fu: Fists of Plastic

PS3, 2009, Tarsier Studios
Priemerné hodnotenie: 66.93% - UNDERRATED

V prvom rade treba podotknúť, že je to úplne iná hra ako Rag Doll Kung Fu (t.j. BEZ podtitulu Fists of Plastic), ktorý je zadara na PC. Princíp je podobný, ale ovládanie celkom iné, čo je pochopiteľné, kedže na PS3 sa nepoužíva klávesnica a myš. RDKF je žánrom podobné Super Smash Bros., čiže 2-4 hráči behajú na jednej obrazovke s plošinkami a bijú sa kým nevyprší časový limit. V porovnaní so SSBB však nejde o veľkú krabicovú hru, ale skôr o malú stiahnuteľnú srandu.

Priepastný rozdiel vidím v ovládaní - primárne sa používa ľavý joystick na pohyb a 5 tlačítok na udieranie([]), kopanie(/\), blokovanie(O), skákanie(X) a chytanie(R1). Najväčšia sranda sú ale kombá ako napríklad chvíľkové lietanie s úderom, ktoré sa spúšťa namierením joysticku, stlačením tlačítka úderu a prudkým myknutím ovládača. A teraz si predstavte ako dvaja az štyria ľudia stále hádžu okolo seba rukami a majú pritom strašne sústredený pohľad. Good times :)
Okrem spomenutého komba sa dajú ešte trasením ovládača robiť dragonballs, prevrátením ovládača "hore nohami" sa dá regenerovať, dajú sa hádzať predmety, dajú sa uchopiť predmety (vrátané hráčov a zbraní) a potom sa s nimi dá pomocou druhého joysticku plieskať o steny alebo o druhých hráčov. Je to neuveriteľná sranda a nad všetkým máte precíznu kontrolu :) K tomu určite prispieva aj realistická a hlavne predvídateľná fyzika, riešená cez knižnicu Havok. Ako bonus môžete pomocou L2 a R2 robiť xichty a joystickmi pritom ovládať ruky (podobne ako v LittleBigPlanet). Ak toto všetko neni záruka ultimátnej zábavy tak potom už asi fakt nič :)

Najlepšie je to vidieť v akcii a bohužiaľ na youtube nie sú žiadne dostatočne reprezentatívne videá :/ Možno tak trailer..
Otázka teraz znie, prečo sa ja z RDKF tak posieram a pritom na internete zbieralo samé biedne hodnotenia? V recenziách kritizovali malý počet úrovní (to je pravda, aj keď na malú downloadable hru je 8 úrovní OK) absencia online multiplayeru (meh, aj tak je to lepšie s kamošmi:) a nudný bojový systém... wait WHAT? Are you shitting me???
A pre toto beriem kritikov s veeeeeeľkou rezervou ^^

Na záver asi len toľko, že kým SSBB sa možno kind of oplatí vyskúšať minimálne pre ten WTF faktor (aj keď nemám pocit, že by to bolo hodné takej vysokej ceny), tak RDKF vám za 10 dolárov prinesie veľa hodín neskutočne akčnej zábavy :)

^*Inak som si plne vedomý toho, že "tlačítko" vôbec nie je spisovné slovenské slovo, ale hovoriť/písať "tlačidlo" mi je proste proti modzgu™, so fuck that :)