TED je pozoruhodná konferencia "o nápadoch", ktorá sa každoročne koná v Kalifornii. Heslo TEDu "Ideas worth spreading" je asi najvýstižnejšou definíciou, pretože témy prednášok sú tak rôznorodé ako málokde. Celá konferencia je skutočne o nápadoch hodných šírenia, ktoré môžu zmeniť vás, vaše vnímanie, ľudí, rôzne oblasti výskumu a možno aj celý svet.

Väčšina prednášok je natoľko inšpiratívna, že sú z nich zverejňované videá (TED talks), ktoré v súčasnosti dosahujú hranicu okolo 300 miliónov pozretí. TED ale nie je len o prednáškach, je predovšetkým o zaujímavých ľuďoch a otvorenej atmosfére. Medzi blokmi prednášok je priestor na diskusiu, v ktorom sa môžete rozprávať so všetkými účastníkmi o čom chcete a aby to bolo jednoduchšie, každý má menovku s tromi témami, ktoré ho zaujímajú.

Problém je, že účastníkov môže byť len limitovaný počet a aj cena lístka je pre väčšinu ľudí úplne nereálna - $6000. Preto vznikol formát TEDx (x = independently organized TED event), ktorý spočíva v tom, že dobrovoľníci môžu organizovať menšie lokálne "polooficiálne" konferencie, ktoré sa nesú v duchu veľkého TEDu a podliehajú zopár jeho pravidlám (hlavne čo sa týka formátu a konceptu). Takáto dobrovoľníkmi organizovaná konferencia bola zrovna predvčerom v Prahe.

Po výborných zážitkoch z jarného TEDx Bratislava som neváhal ani minútu a hneď kupoval lístok na pražský TEDx. Bratislavský TEDx mal neuveriteľne príjemnú a inšpiratívnu atmosféru a bol tak dobre organizovaný, že som ani nečakal, že ho može aktuálny pražský prekonať. Nuž, popravde sa vôbec nedokážem rozhodnúť ktorý bol lepší :), iba viem, že na žiadny iný event sa mi neoplatilo ísť viac na ako tieto dva.

Na pražskom TEDx-e (s podtitulom ReSTART - začněme jinak) sa zišlo 450 ľudí, prednášalo cca 20 speakerov a bol štruktúrovaný do troch blokov prednášok na témy Rekreace a znovu(s)tvoření, Naděje - děti a vzdělávání a Recyklace civilizace a hodnot. V každom bloku boli speakeri z Česka aj zahraničia a púšťalo sa jedno video TEDtalk.

V prvom bloku ma zaujala Hana Garlíková - 90(!) ročná podnikateľka, ktorá s podnikaním začala v 70-tke, lebo ju nebavilo len tak sedieť doma na dôchodku. Pavel Blažek rozprával o tom, ako sa napriek veľa zlyhaniam a úrazom rozhodol prekonať zamrznutý Bajkal v -40 stupňových teplotách a ako sa človek na seba vie úplne inak pozerať v takých podmienkach. O tom, ako nebyť nadriadený, asshole hovoril Pepper de Callier. Ondřej Surý poukázal na riziká vznikajúce pri aktívnom používaní internetu, ako všetci zanechávame chtiac-nechtiac stopy na sociálnych sieťach a ako sa dajú informácie takého charakteru zneužiť. Z tohoto bloku ma veľmi zaujal Josef Průša svojou open-source doma vyrobenou 3D-tlačiarňou. Pri jeho prednáške sme zistili ako vznikli píšťalky, ktoré sme všetci ráno dostali a čudovali sa čo to má byť. :) Nakoniec vysvetlil Roman Neruda základy umelej inteligencie a neurónových sietí.

Najpôsobivejší bol pre mňa druhý blok, kde všetci sypali ostrú kritiku na aktuálny školský systém a problematiku ubíjajúcej práce. Tomáš Hajzler pojednával o nízkej produktivite v robote (až 80% ľudí robí ich prácu s odporom), o prežívaní od víkendu k víkendu a zmienil tiež, že vačšina ľudí sa dostane k tomu, čo ich baví až v dôchodku. Zaujímavý bol aj postreh, ktorý nesúvisí iba s prácou - ak človeka presviedčajú celý život o normálnosti niečoho (napríklad že práca je "nutné zlo"), postupne mu to príde tak normálne, že sa ani nezamyslí nad tým, či je to v poriadku a či by s tým nemal niečo robiť. Skúste sa zamyslieť koľko vecí robíte čisto zo zvyku a čo všetko by ste mohli robiť namiesto nich.

Jana Nováčková podkopala celý hodnotiaci systém v školách. V deťoch totiž existuje prirodzená túžba učiť sa a objavovať, ktorú im škola a systém známkovania naruší v priemere vraj do 6 týždňov. Dôvodom je, že nahrádza vnútornú motiváciu motiváciou externou - čiže už sa nezaoberajú učivom kvôli tomu, že by v ňom videli zmysel, ale kvôli známkam.

Ďalšie nasledovalo TEDtalk video s (vtedy) 10 ročnou Adorou Svitak, ktoré na mňa neskutočne zapôsobilo predovšetkým poslednou myšlienkou - prečo rodičia všemožne nepodporujú alebo dokonca obmedzujú svoje deti, keď práve oni by mali byť tou ďalšou a lepšou generáciou, v ktorej rukách bude svet?
You really gotta see this -

Trocha znepokojivý je možno fakt, že Adora je extrémny prípad a je mentálne tak ďaleko pred svojimi rovesníkmi, že s nimi môže mať dosť veľký problém vychádzať. Then again, to je len moja špekulácia.

Najsilnejšiu prednášku z celého TEDx mal asi Ondřej Šteffl, ktorý prišiel s dosť radikálnymi názormi na budúcnosť vzdelávania. Vzhľadom na rýchlosť vývoja škôl (na obrázkoch porovnal obraz triedy spred 300 rokov a fotku dnešnej triedy, kde bol prekvapivo rozdiel akurát v uniformách a ústrednom kúrení;), napredujú vedy príliš rýchlo na to, aby dokázali mať školy čo i len trocha aktuálne informácie. Ešte stále sa používajú knihy z 80-tych rokov a nové knihy tiež nemusia mať nutne aj nové poznatky. Informácie sú však čoraz dostupnejšie vďaka netu, z čoho v konečnom dôsledku vyplýva, že školy v takej forme, v akej ich už pár sto rokov poznáme, v dohľadnej dobe jednoducho stratia na význame a zaniknú. Ako príklad dobrej náhrady školy uviedol Google, Wikipediu, TED, Facebook a ... World of Warcraft! :)

Myslím, že teraz budem mať ešte väčší problém vydržať posledného 3/4 roka na našej fucking useless škole. Mimochodom padla kritika aj na viac menej nulovú možnosť feedbacku študentov voči učiteľom. Ja by som kľudne všetkým povedal čo robia zle, akurát, že väčšina by to nedokázala stráviť a tí, čo by boli uvedomelejší by s tým aj tak moc nenarobili "vďaka" aktuálnemu systému. So yeah, preč s takýmto systémom.

Z tretieho bloku spomeniem psychiatra Cyrila Höschla, ktorý na miere olizovania myší svojimi matkami :) vysvetlil ako môže vplyv prostredia minimalizovať negatívne (ale aj pozitívne) genetické danosti detí. TEDtalk s Williamom Kamkwambom z Malawi ukázal, že stačí len chcieť a aj podľa fyzikálnej knihy o využití energie, ktorá je v "nezrozumiteľnom" jazyku (William nevedel po Anglicky), a s pomocou dielov zo smetiska sa dá postaviť plne funkčná veterná elektráreň. Na záver hodil Milan Cajs z Tata bojs spolu s Yellow Sisters pomerne obskúrne ale zaujímave audiovizuálne prudko improvizované vystúpenie. Výsledkom bola Milanova abstraktná maľba podľa spevu Yellow Sisters.

Celkovo bol TEDx silne inšpiratívnym zážitkom a verím, že veľa ľudí priviedol k reštartu (resp. začať inak). Ja som zase raz veľmi spokojný, všeličo som sa dozvedel a mal možnosť sa porozprávať s ľuďmi, ktorí sú aktívni a zaujímajú sa ako čo zlepšiť. To je v silnom kontraste s pasivitou, s ktorou sa tak často denne stretávam - nerieš, to už tak chodí, musíš sa prispôsobiť, to aj tak nezmeníš, maj trocha dosiahnutejšie ciele, atď.. choďte do riti všetci, čo mi poviete niečo na tento stýl. :) Už sa neviem dočkať ďalšieho TEDx-u.. a snáď raz aj TEDu :)

TED
Prednášky TEDtalks
TEDxPrague
TEDxBratislava

btw fotky nie sú preto, že fotiť sa nemalo a oficálne zatiaľ nie sú online :/