Koľkokrát som počul "Musíš vychodiť vysokú školu, inak si v tomto systéme v prdeli"? Nespočet.
Koľko jobov od rôznych ľudí z rôznych odborov na projektoch z rôznych odvetví som mal? Nespočet.
Koľkí z nich chcel vidieť môj titul? Nula. Nikto. Nikdy.

Ok, raz, ale to bola moja chyba. Keď som zakladal živnosť a povedal som, idiot, že som inžinier. Teta za prepážkou "Áno? Máte diplom?" Dal som jej diplom. Jediný raz čo som ho potreboval a mohol som si za to sám, lebo som otvoril hubu.

Každý normálny zamestnávateľ vie, že papier je len papier.
Kto chce najlepšieho, pozrie sa na jeho robotu, nie na nejaký lajster z fascikla. Bol by to megakretén, kto by do svojej firmy vybral človeka s "lepšou školou" namiesto lepšieho človeka. Je to idiot a nikdy by si pre neho nemal pracovať.

"Hej, tento človek má síce super robotu, ale tento má toľko titulov že sa mu meno nezmenstí na schránku!" a vyberie toho druhého? Aj keď v živote nič nespravil, okrem búdky pre vtákov, ktorá sa za týždeň rozpadla lebo použil clever lepiacu pásku a prišiel vietor? Je to idiot a utekaj od neho preč. Nikdy nechceš brať príkazy od človeka blbšieho jak tvoje ponožky.

Vysoká škola možno zvykla niečo znamenať. Neviem, nežil som. Dnes je to default.
Dnes každý ide na vysokú a vysokoškolák má byť elita, ale keď každý je elita, nikto nie je.

Potom sú ti, čo sa na školu vysrali.
Tí si dnes zaslúžia väčší rešpekt, aké tie ovečky (ako ja), ktoré si vystáli v rade na diplom. Pretože to je to, čo robíš na škole. Vychodiť školu nie je žiadny výkon, vysoká škola je len kurz zotrvačnosti.

To sú ľudia, ktorí mali gule. Tí, čo prestali.
To sú ľudia, ktorí vedeli povedať "Ok, toto stojí za konský prd" a išli radšej robiť to, v čom sú dobrí.
Alebo to, v čom chcú byť dobrí.

Ak toto čítaš a hovoríš si "Pojeb sa ty hulvát, moja škola bola super!" tak výborne! Tento článok nie je pre teba. Ak si hodil šípku do nástenky a zapichla sa do krásneho odboru, ktorí ťa bavil a škola patrila medzi tvoje najkrajšie zážitky a stretol si skvelých ľudí, super. Závidím ti. Tento článok je pre tých, čo študujú tretí ročník a hovoria si "Uh, akurát má to tu sere, ale tak už to dochodím, keď už som tu tak dlho." Im chcem povedať "nie". Ser na to, odíď preč. Ak ťa škola bavila prvé 2 roky a potom si zistil, že je na hovno, odíď. Ak ťa bavila prvé 2 roky a zistil si, že síce nie je na hovno, ale už ťa nebaví, odíď. Nájdi si inú alebo si založ živnosť v niečom čo ti ako tak ide a pracuj koľko treba a zvyšný čas venuj tomu, čo by si chcel naozaj robiť.

Si v životnom období, kedy nemáš poňatia, čo máš robiť. Alebo ak máš, o týždeň to môže byť niečo iné. Tomuto životnému obdobiu sa hovorí "život." Sú ľudia, ktorí vždy vedeli, čo chcú. A potom sú ľudia, ktorí sa vzdali. Vychodili si školičku, našli si robotu do ktorej sa zašili a strávili celý život presviedčaním sa, že je to celkom ok. A potom sú tí ľudia medzi, ktorí plávajú a nevedia kde zakotvia a možno niekde zakotvia a možno nie, ale zakotviť a vzdať sa by mal byť rozdiel. Ak ťa škola bavila a už nebaví, vyser sa na ňu. Ten papier nikto nechce vidieť.

V mojej skúsenosti, ak niekto chce vidieť tvoj papier, si buď doktor, alebo sa uchádzaš o robotu, čo stojí za prasačiu prdel a nemal by si ju nikdy chcieť robiť. V skutočnosti nikto nečaká, že zo školy prídeš 100% pripravený na robotu. Preto je v každej tzv. záučná doba, kde ti niekto vysvetlí, ako sa to naozaj robí. A budeš to mať za týždeň namiesto 5 rokov.

Áno, v korporáciách a veľkých nadnárodných spoločnostiach môžeš mať výhody, keď si si vystál rad. Možno sa tam ľahšie dostaneš. Možno budeš mať vyšší plat. Možno sa tam dostaneš automaticky, bez pohovoru. Korporácie často používajú školy ako liahne pre svoju "workforce". Jak Barracks v Starcrafte. Ale všetci vieme, že v Starcrafte nikdy nebudeme lepší než Kórejci a tiež, že Barracks vypľúvajú identické kópie tej istej, nahraditeľnej jednotky. Ale ty nie je kópia. Ty si človek. Jednotlivec. A žiadny jednotlivec nemá pracovať v korporácii, rovnako ako žiadny jednotlivec nemá byť pochovaný v masovom hrobe.

Keď pozeráme Samsaru a vidíme umelou hmotou vypasený dobytok natlačený v klietkach ako z neho vysávajú poslednú šťavu života, hovoríme tomu "zverstvo." Keď vidíme Accenture, hovoríme tomu "kariéra."

Keď v skúškovom sedíš pred učebňou, žalúdok v kŕčoch, črevá zamotané jak babkin sveter a tŕpneš, lebo vieš, že tvoj úspech nezáleží od vedomostí, ale od toho, jak sa ten zprdkavený dedko dnes zobudil. Keď vidíš nervózne dievčatá popravovať si pre neho výstrih, ktorý dnes rozhodne nechceli mať, pretože posladná vec čo sa teraz cítia, je sexy. Keď sa bojíš povedať správnu odpoveď, pretože sa nezhoduje z 20 rokov starými sylabami, jebni ten zešiť o stenu a odkráčaj so sakom prehodeným cez plece, slow motion jak v Tarantino filme. Zápal si cigaretu, aj keď nefajčíš, aby si ju mohol odpinknúť prodekanovi cez zle nasadenú parochňu a odíď ako víťaz. Nenechaj nad tebou vládnuť seba-zvolených kráľov, keď vidíš, že ich trón je zo železa asi jak ten koláč z filmu The Help bol z čokolády. Kurva, za chvíľu zomrieš. Prečo by si mal byť nervózny kvôli nejakému trtkovi, čo si myslí, že zdedil galaxiu? Ktorý má svoj post len preto, že sa mu ešte neporadilo zomrieť a nie preto, že by ho bol hoden?

A tej zošúverenej kôpke ničoho sa máš na konci s rukou na pozlátenej gule klaňať, lebo prišiel v habite jak pán prsteňov, predstavený titulom ako "expecto patronum" alebo "vaša excelencia" alebo kerá marija a sľubovať, že všetko čo kedy spravíš, bude v mene školy no móóžem vás ja akurát tak.

Nerešpektuj nikoho, len preto, že je v hierarchii "nad tebou." Všetky hierarchie sú vymyslené. Sú to len držiaky na škatuľky do ktorých vlezieš, lebo je to tak jednoduchšie. Jeb na to. Rešpekt si treba zaslúžiť. Nehovorím, že buď sebe-sám-sámsystém. Nie si zas tak špeciálny. Hovorím nájdi si hrdinov. Nenechaj si ich prideliť.

A pre tých pár ľudí, ktorí by chceli mať blbé poznámky alebo pre tých pár učiteľov - samozrejme, že existujú aj dobrí učitelia. Dokonca možno aj dobrí profesori. A tí si zaslúžia všetok rešpekt a úctu. Ale zaslúžia si ho bez ohľadu na to, či sú starý jak Gandalf alebo mladší než ja. A pravdepodobne existujú aj dobré školy. Znova, tento článok je pre tých, čo nemali to šťastie a sú na typickej slovenskej vysokej.

Ak sa ešte len chystáš na školu a nemáš veľmi špecifickú predstavu, kam by to malo byť, tu je moja rada - výber si niečo obskúrne, divné znejúce, kde sa ťa všetky tety budú pýtať "a čo potom budeš robiť?" Vyber si niečo umelecké, niečo hlúpe, niečo divné, niečo "nezamestnateľné", pretože tam máš šancu, že stretneš zaujímavých ľudí. To je to najlepšie čo si môžeš zo školy odniesť a tí ti budú oveľa platnejší, ako nejaký zdrap papiera.

A nad otázkou "a čo s takým zameraním budeš robiť?" sa nezamýšľaj. Ľudia, čo ju kladú, nevedia nič. Je takmer pravidlo, že ľudia robia niečo iné, ako čo vyštudovali. Časy "postavím sa bežiaci pas vedúci od školskej brány až po kanceláriu v ktorej skapem" sú preč, ak tu niekedy boli. Vyštuduj čo chceš vyštudovať, rob čo sa ti podarí robiť, vysoká škola sa nerovná práca a nebude sa a jedného dňa to všetci budú vidieť.

Ak to so štúdiom myslíš vážne, odíď mimo republiku. Ale stále mysli na to, že škola by mala byť zábava. Mal by si nielen študovať čo ťa baví, ale aj na škole, ktorá ťa baví. Nech je to čokoľvek. Ako je to "uplatniteľné" je bezpredmetné. To by malo byť na konci zoznamu priorít. Na vrchu to majú len absolútne nudní a nezaujímaví ľudia a všetci vieme, že to ty nie si ;)

Choď von, čítaj knihy, počúvaj ľudí mimo tvojho spektra, neodsudzuj, snaž sa pochopiť a staneš sa zaujímavým človekom. A zaujímavý človek bude šikovný človek a ten bude naveky zamestnateľný.

--
Edit: Verím, že väčšina čítajúcich sú šikovní a chápaví ľudia.
Pre tých ostatných, tu je pointa: Nechoď na vysokú školu kvôli titulu. Ak si na vysokej škole a uvedomíš si, že si tam už len kvôli titulu, vyser sa na ňu. Nájdi si lepšiu alebo to skús bez nej.