webdesign / development + awesome
archivovaný archívny archív
Captain Obvious
FFFUUUU
Hry
HTML
JavaScript
jQuery
NodeJs
PHP
Skriptovanie
SQL
thoughts / ideas
WindowsČo nenapadlo mládencom z Apple
napísal blade, 2 Jan 2012
Viete aký je rozdiel medzi Sony-Ericssonom K750i z roku 2005 a iPhone-om 4(S) z roku 2011?
K750-tka sa dá použiť ako prehrávač hudby bez nutnosti vyťahovať ho z vrecka. Dá sa pridávať a uberať hlasitosť, preskakovať medzi pesničkami a zapauzovať alebo spustiť prehrávanie.. stačí len nahmatať a stlačiť správny gombík.
To je jeden z dôvodov prečo som si ten telefón tak obľúbil a zavrhol standalone MP3 prehrávače. Dal sa použiť ako plnohodnotný a dobre spravený prehrávač hudby a bol stále so mnou.
Dá sa tak použiť aj najlepší* telefón súčasnosti?
* teda aspoň podľa mňa :)
Na prehadzovanie skladieb alebo zastavenie prehrávania treba iPhone pekne vytiahnuť z vačku, 2x stlačiť home a potom ťuknúť na obrazovku. To nie je moc user-friendly.. hlavne nie v zime.. s rukavicami.. a hlavne keď si zoberieme, že iPhone má na boku tiež tlačítka ako spomínaný Sony-Ericsson. Ok, na iPhone sa dajú prehadzovať pesničky s dodávaným handsfree, ale ak chcete použiť normálne sluchátka, máte smolu.
Dosť bolo kecov, povedzme si radšej čo s tým.
15 komentárov
[ 
]
]
SSD v notebooku
napísal blade, 27 Dec 2011
Asi ste už počuli skratku SSD. "Solid State Drive" je moderná verzia klasického pevného disku (HDD), ktorá má namiesto otáčajúcich sa diskov rýchlu flash pamäť. To prináša viacero výhod - väčšiu odolnosť, nulovú hlučnosť a hlavne mega rýchlosť.
Aby som uviedol do obrazu, klasický notebookový disk má prenosové rýchlosti ~60MB/s, kým SSD dosahuje cez 500MB/s. Hlavnou praktickou výhodou je ale rýchlosť náhodného čítania. Pri čítaní roztrúsených súborov (najčastejší prípad) sa klasický disk musí fyzicky posunúť na dané miesto, čo nejaký čas trvá a SSD môže čítať odkiaľkoľvek, hneď. Pozrite si porovnanie HDD a SSD, v tejto tabuľke. V prvom stĺpci je veľkosť dát, ktoré sa čítali z náhodných miest a v druhom počet takýchto blokov, ktoré disk prečíta za sekundu.
Obyčajný disk zvláda maximálne 50 náhodných čítaní za sekundu a SSD viac ako 10000. Holy balls! :) Maximálne rýchlosti SSDčka sú v mojom prípade "len" 256MB/s, lebo nemám rozhranie SATA3, iba SATA2 s polovičnou rýchlosťou.
V praxi to znamená, že Windows sa spustí za 15 sekúnd, Word za 1 sekundu, Photoshop za 6, Chrome za štvrť sekundy.. you get the idea. Rozdiel je cítiť skoro pri všetkom. Všetko sa deje takmer okamžite. (Okrem spúšťania veľkých bordelov ako je Photoshop alebo Windows;)
I want it NOW
Keďže sa píše rok 2011(2), pravdepodobne používate notebook a notebooky majú miesto len na jeden disk. Ak by ste chceli nahradiť pôvodný 500GB harddisk 500GB SSDčkom, vyšlo by vás to okolo 1000€. To je, samozrejme, hovadina. Za normálnu cenu (okolo 100€) dostanete len 60 gigabajtové SSD, čo je na reálne existovanie málo. Kam by ste sťahovali všetky tie seriály a porná? ;)
[ 
]
]
Z Opery na Google Chrome
napísal yablko, 5 Dec 2011
Po rokoch prevažnej spokojnosti som z Opery prešiel na Chrome. Prečo?
Opera prináša novinky, je rýchla jak sviňa a pýši sa extrémnou customizovateľnosťou (take that, slovenčina!). Vďaka Nórskym junákom máme v prehliadačoch srandičky ako speed dial, mouse gestures, zoznam naposledy zatvorených stránok a taby (áno, tie taby). A asi 4 tisíc ďalších vecí, ktoré nikto nikdy nechcel. Prístup Opery je totiž v každej verzii na stenu hodiť 50 nových fičúr a čo sa neprilepí, v ďalšej niekam upratať. Na rozdiel od konkurencie má teda Opera všetko čo existuje a potom ešte kopu navyše a je na nás, čo budeme používať.
A to je OK. Mať sa s čím hrať a mať stále čo objavovať je fajn, mňa však už tie neustále zásahy do rozloženia prvkov a usporiadaní menu prestávajú baviť. Vďaka bezkonkurenčnej možnosti si prehliadač upraviť ako chcem, si ho síce vždy môžem upraviť ako chcem, avšak už nechcem. Chrome a Firefox síce inovujú pomalšie, ale ich prístup pôsobí stabilnejšie. Nevadí, že nebudem mať to najnovšie vždy ako prvý, kľudne nechám konkurenciu vyfiltrovať a eventuálne implementovať to najlepšie.
A keď už sa teda snažím hľadať negatíva - že Opera zobrazuje kopu stránok rozbito nie je tak celkom mýtus. Občas ide o chýbajúce alebo nesprávne fungujúce CSS3 srandičky, inokedy o drobné chybičky ako pri novom Google dizajne alebo o zbytočné varovania, ktoré musí človek odkliknúť len aby zistil, že všetko v pohode funguje. A občas človek narazí na stránku ako Tinkerbin, ktorá v Opere vyzerá takto.
Nie je to vôbec časté - plus je to skôr chyba stránky, nie prehliadača - ale keď sa to stane, je to otravné. A otravnosť je kumulatívna. Navyše som si nikdy nezvykol na developer tools.
Nič z toho nie je vyslovene deal breaker, Opera je stále dosť možno najlepší prehliadač, u mňa však prišiel čas na zmenu. Takže Chrome. Prečo nie Firefox? Pretože ten mi posledných pár verzií pripadá hrozne ťažkopádny, zaspatý. To je celé. Nemám to overené, štatistiky konzumpcie pamäte a žravosti procesora sú mi u prdele, u mňa je to o pocite.
Tak a poďme vymeniť jednu otravnú činnosť za druhú a namiesto rušenia features pridávať do Chrómu tie, čo potrebujem.. uh. Ale tak zmena je život, či čo, takže "wheee" I guess.
Let's do this.
[ 
]
]
CSSkové trojuholníky a bubliny
napísal blade, 13 Jul 2011
Počul som, že horíš nedočkavosťou vedieť ako robiť takéto bubliny s trojuholníkmi v CSS bez použitia obrázkov!
Hm, to znie ako riadna kravina, povedz mi o tom viac.
Nuž.. všetko to začalo obyčajným štvorcom, ktorý mal "border"...
[ 
]
]
Rozuzlenie záhady CSS (s cicíkmi™)
napísal blade, 25 Apr 2011
Ako keby nestačilo, že žiadny browser sa nespráva celkom podľa (chaoticky prekomplikovanej) špecifikácie CSSka, občas máte tú česť naraziť na divné správanie, ktoré zámerne vytvorili jeho autori. Dnešný príklad -keď dáte obrázok do vnútra div elementu, na spodku sa vytvorí medzera. Prečo sa to deje a prečo by mi to malo vôbec vadiť?
Strihal som CSSko s dizajnom, kde má byť pod obrázkom aktuálne veľmi obľúbené "zloženie" za pozadie (ako vidíte na obrázočku vľavo hore). Tak si hovorím, že šak pohoda, spravím div s paddingom na spodku, v ktorom bude ako pozadie ten šedý cicík™ a posuniem celý div doľava. V tomto div-e by potom mohol byť hocijaký obrázok a bol by pekne ocicíkovaný.
.obrazok_s_cicikom {
float: left;
padding-bottom: 5px;
margin-bottom: 8px;
position: relative;
left: -6px;
background: transparent url('cicik.png') 0% 100% no-repeat;
}
No a tu prichádza zrada, cicík je posunutý o 3 pixely nižšie! Pôvodne som myslel, že to je nejaký bug browseru, ale ukázalo sa, že sa rovnako správa vo Firefoxe, Chrome, Opere a dokonca aj IE. Obrázok mal veľkosť 83, div 86. Tak skúšam vypínať bordery, paddingy, marginy, aj keď viem, že tam aj tak nie sú. Zo zúfalosti nahodím celý CSS reset a stále nič.
Po chvíli hľadania som sa dopátral k zaujímavému zisteniu. Obrázok natiahne div preto, že je braný ako inline element, ktorý sa snaží byť zarovno základnej čiary textu (baseline). Text je ale beťár a niektoré znaky má pod touto čiarou (malé "p", "q", "g", ...), takže div sa pre istotu roztiahne.
Divné. Obrázok síce nie je zrovna text, ale v podstate to dáva zmysel.
Čo sa s tým dá teda robiť? Buď spraviť z obrázku "nie-text" (.obrazok_s_cicikom img { display: block; }) alebo, ešte lepšie, nastaviť ho na najspodnejšiu úroveň textu (.obrazok_s_cicikom img { vertical-align: bottom; }).
Tak, tam máš záhada, práve si bola objasnená! Nabudúce si povieme niečo o ešte väčšej a častejšej záhade, o margin collapsingu.
[ ]
]
Jak to vlastne natáčam?
napísal yablko, 16 Apr 2011
Pozor, toto je už 6 rokov staré, veci neplatia.
Spravím nový článok alebo kurz o robení kurzov.
V súvislosti s mojimi Nauč sa jQuery a Nauč sa CodeIgniter videami často dostávam otázku: "Jak to vlastne natáčaš?"
1. notebook: tu sa deje všetka sranda. Tu nahrávam, píšem kód, ukazujem výsledky v prehliadači.. Vidíte, že otvorené okno nie je maximalizované. Snímam totiž len tú časť obrazovky, kde sa niečo deje. Ostatné nikoho nezaujíma, plus takto ušetrím pár pixelov :)
2. druhý monitor: tu mám poznámky a prípravu. Počas prípravy samotnej veci, ktorú budem v tutoriály vytvárať, si zapisujem postup a myšlienky, ktorým sa chcem venovať. Aby som vedel o čom chcem kecať a v akej postupnosti. Občas tam mám odrážky, občas celé vety, občas kusy kódu.
3. mikrofón: do tohto kecám. Logitech USB Desktop Microphone. Nie je to žiadna sláva, ale rozhodne lepšie ako ten notebookový. Kľudne sa mi ale môžte poskladať na nejakú mašinu a dať mi to na Vianoce alebo niečo. Nebudem proti :) Výhoda je, že ho stačí pripojiť cez USB a šlape. Žiaden driver, nič. A potom už len 1 veľký svietiaci button - keď svieti nahráva, keď nesvieti je ticho.
4. podložka pod myš :) za normálnych okolností ju nepoužívam, ale behať myšou po stole robí slušný rámus. Kto pozeral prvé videá vie o čom hovorím :)
Nahrávam v 1280x720, čo je klasické 720p HD rozlíšenie a tiež veľkosť okna, ktoré snímam. Na export používam Youtube HD preset, ktorý si nepamätám, či tam bol od začiatku alebo som ho vytvoril sám. Každopádne, stiahnite si ho tu :)
Ok, už vieš čím, ešte by sa zišlo vedieť ako. Good news everyone! Prečítaj si môj návod Ako spraviť dobrý videotutoriál :)
[ 
]
]
Spravte si vlastné tričko
napísal blade, 13 Mar 2011
Ako lepšie povedať svetu čo si myslíte, ako keď si to budete hrdo niesť na hrudi? Pokiaľ radi kreslíte, môžete takto zaujímavým spôsobom využiť svoje obrázky.
Vytoriť si vlastné tričko je napodiv relatívne jednoduché a nenákladné. Keďže existuje kopec spôsobov ako na to a každý má svoje špecifiká, rozhodol som sa spraviť menší prehľad a popísať moje skúsenosti s každým z nich.
First things first
Ako to vlastne celé prebieha?
Buď si zvolíte jednoduchú cestu, skúsite nejaký generátor tričiek a poštou vám prijde mačka vo vreci™tričko, ktoré ste nechali na pospas danej firme alebo druhá možnosť, ak chcete mať všetko podľa seba:
- zoženiete/nakreslíte obrázok s vysokým rozlíšením (aspoň 150 dpi, ideálne 300 alebo vektory)
- zanesiete ho do firmy, ktorá robí potlač, vyberiete si typ trička, spôsob, farby, atď.
- počkáte pár dní
- máte tričká
Bude vás to stáť od 10 až po 30€ aj s tričkom, pričom cena sa skôr pohybuje pri tej dolnej hranici a niektoré spôsoby potlače sú závislé od množstva. Teraz k jednotlivým metódam, ich výhodám a vlastnostiam.
[ 
]
]
