Hrabal som sa na disku a objavil som kopu článkov v rôznych úrovniach rozpísanosti. Tento vyzeral byť takmer dokončený, tak ho zverejním.. šak čo. Je bez interpunkcie a tak vôbec, ale fuck it.

---

Tejto hre od autorov Heavenly Sword, sa svojho casu uspesne podarilo vyhnut mainstreamovemu povedomiu. Vysla pred vyse rokom, zhrabla pozitivne hodnotenia a nasledne zapadla pod nalozou viac hypovanych titulov. Co je skoda.

Odyssey to the West je akcna adventura, teda to, comu sme zamladi zvykli hovorit plosinovka. So zameranim na pribeh. Ten sleduje dvojicu unlikely companions, na ich ceste napriec zdevastovanou Amerikou. Monkey je uslivsi vezen, ktoreho opicia pohiblivost pride vhod pri traverzovani prostredim a destrukcii otravnych mechanickych botov. Trip, dievca to sikovne, si rozumie s elektronikou a ked po uteku z vazenskej lode najde Monkeyho v stave bezvedomia, promptne ho obdaruje fesnym headbandom. Ktory Monkeyho zabije, ak ju nebude posluchat. Trip sa potrebuje dostat domov, Monkey jej musi pomoct, ak chce prezit. Let the journey begin.

Monkey skace a nici, Trip hackuje, upgraduje, technologičtí a vyzerá. Obcas sa povozi na opiciakovom chrbte, z ktoreho ju tento moze vysmarit na inak nedostupne miesta. Demo naznacuje Uncharted-style poskakovanie v jasne vymedzenom koridore, plna hra sak vsak otvori v rozhlahlejsie prostredia. Na papiery to znie dobre a iluzia pseudo-volnosti nie je na zahodenie, v praxi tento pristup sposobuje drobne problemy.

      

Nie vzdy je napriklad jasne kam/z coho sa da skocit. Monkey nema problem zdolat 10m priepast, no obcas ho zastavi puklina v zemi ci pol metra "vysoky" balvan. Neraz si rozpleskne cumak o stenu, ktora tam nie je. A vsetky zlyhane pokusy o skok su sprevadzane otravnou animaciou - Monkey-boy sa pokrci, pripravi sa na skok a v poslednej sa chvili zatacká ked zhodnoti, ze to nema zmysel. Trva to mozno pol sekundy, ale ked sa po centimetri posuvate v umysle doskocit niekam, kde ani nemate istotu, ze sa to vobec da, je to otrava. Kde je Beyond Good & Evil, ked ho clovek potrebuje...

Po leveloch su rostrusene poletujuce cervene bambule, ktorych vyznam si hra az pridlho nechava pre seba. Sluzia na upgradeovanie zbrani a ziskavanie novych frajerin, ako cool-as-fuck energeticky hoverboard. Avsak zo zaciatku je clovek nuteny ich jednoducho zbierat a dufat, ze mu raz na nieco budu. Navyse po smrti sa vratia na povodne miesto a treba ich zbierat znova. Ugh.

Co sa boja tyka, Monkeydude velkou palicou srotuje robotickych tutmakov. Silny utok, slaby utok, spesl utok, srot. A znova. A znova. Su pasaze, kedy Trip odstavi robota EMP vybojom, vy jej date prikaz, nech ostatnych odlaka a pretraverzujete sa prec z obklucenia a nakopete im prdel zo strany. Su tu tiez prvky stealthu a nie je to God of War rubacka, samotny boj je vsak mierne repetetivny. V recenziach sa objavuju staznosti na zdlhavost subojov, ktore len zbytocne brzdia hru. Pri Hard obtiaznosti vsak nejaku tu vyzvu predsalen predstavuju a treba sa s kombami a blokovanim troska vyhrat.

      

Na mierne nedostatky v hratelnosti vsak clovek zabudne v momente, ked postavy otvoria usta. Dialogy posobia prirodzene, nenutene a spravanie postav nie je vylozene stupidne. Pri videohre pozoruhudny fakt. Spoluautor scenara, Alex Garland, napisal filmy ako Sunshine alebo 28 Days Later. A je citit, ze za postavami v Enslaved stoji clovek, ktory chape umenia rozpravania a vie vykreslit dynamiku medzi postavami.

Interakcia medzi nimi je skutocna a zabavna. A tym nemyslim len co do humoru. Trip nie je sadisticka cubka, ktora lahostajne zneuziva svoje headbandom nadobudnute dominantne postavenie. Vidi a vnima bolest, ktoru Monkeymu sposobuje. Evedomuje si, ako trpi. A citi sa strasne.. Ma vsak inu moznost..? Nas samotarsky alfa-samec stratu volnosti neznasa dobre. Na zaciatku by Trip najradsej hlavu odtrhol, nie je vsak slepy voci jej motivom a citi, ze oboch nieco spaja.

Poschvalu si zasluzi tiez vizualne spracovanie. Pretoze.. farby! Oddysey bezi na Unreal engine a nie je konstante hnedo-seda. A je to riadne osviezenie. Tu je zoznam "velkych" farebnych hier, ktore som hral za poslednych par rokov: Enslaved, Uncharted, Ratchet & Clank, Witcher 2. Fuckin hell, herny priemysel. Post-apo Amerika je tu na mile vzdialena takemu Falloutu - vsetko je krasne farbne, znicene budovy obrasta stavnata zelen a prostriediu plnemu flory dominuju obrovske stromy so ziarivo cervenymi listami.

Heres the thing. Ak chcete skakat, su tu lepsie hry. Ak sa chcete mlatit, su tu lepsie hry. Ak si chcete vychutnat skutocne postavy a emocie, su tu mozno lepsie hry, ale je ich zalostne zalostne malo. Berte Enslaved. Navyse dnes to urcite zozeniete za lacny peniaz. Alebo si to pozicajte ;)