SXSW a Silicon Valley, smutno je mi z vás

napísal , 22 Mar 2012

Čítam si zápisky zo SXSW a Silicon Valley a hovorím si džízs, dúfam, že sa to dá aj inak. Že toto nie je to, o čom všetci snívate. Že toto nie je to, o čom sníva chlapec, čo spravil "Dostaňte ma do Silicon Valley" stránku.

"Ak startup nema v popise medzi prvymi slovami mobile, nikoho nezaujima. Ak vsak ma social, vsetkych odpudzuje"

Hňeď prvá veta a už je to na facku.

Predpokladám, že pár mesiacov dozadu nikoho nezaujímal, ak tam nemal 'social'. A to aktuálne 'mobile' bude pozajtra rovnako pasé. Fráza nahradená frázou a takto donekonečna. Žiadna nemá váhu. Ak sú všetky zameniteľné a za týždeň zamenené budú, sú zbytočné.

"Vas projekt musi mat potencial byt za par rokov predatelny za minimalne 10-tky milionov dolarov, ale najlepsie za 100m. To su tu startupy." ... "Ak nemate aspon 20% rast mesacne, ste nezaujimavi."

Nikoho vlastne nezaujíma čo robíte, ak mu zarobíte. Veľa.

"Gamification je povazovany za cervenu zastavu. Pomaly sa potlaca gamification a nahradza sa geoknowledge informaciami. Viral, social, web je out."

A čo je in? Wait, nič mi nehovor.

Všetky tieto buzzwords sú nahraditeľné a nahradené budú. Nemajú žiaden reálny dopad na produkt, nehovoria nič o jeho kvalite a teda by nikoho nemali zaujímať. "Aká návnada funguje na investorov tento týždeň?" To je celé..

Ako vznikalo " Nauč sa písať "

napísal , 13 Jan 2012

Nauč sa písať mal byť pôvodne projekt o niečo väčších rozmerov a plánoval som spolu s jeho uvedením začať sériu článkov, podrobne popisujúcich jeho tvorbu. Chcel som začať prvotnou myšlienkou a skončiť podrobným tutoriálom pre každú z použitých technológií. Medzitým by bola rozobraná "analýza" a "návrh" a videli by sme screenshoty vyvíjajúceho sa dizajnu s okomentovaním každej zmeny a tak vôbec. Prvý článok som písal už počas tvorby stránky, potom som sa na pár mesiacov zasekol, takmer som na celý "projekt" zabudol a neskôr som ho v mierne okresanej verzii predsa len spustil. Články sa mi už samozrejme písať nechcelo, tu je ale ten prvý, v neupravenej podobe. Možno si v ňom niečo nájdete...


LOST AT SEA

napísal , 17 Dec 2011

LOST AT SEA

Zadná strana knihy tvrdí: "Ak ste niekedy mali 18, alebo boli niekedy zmätení alebo oboje, možno by ste si Lost at Sea mali prečítať." Prečítajte si ju.

Prečítajte si ju, ak poznáte pocit, že neviete čo robíte, kam smerujete a čo to všetko vlastne znamená. Ak ste niekedy cítili, že sa rozsypete na prach, ak do vás niekto drgne, kým všetci okolo vás stoja pevne na zemi a vy zo všetkých síl bojujete, aby ste neodleteli. Ak rozoberáte každú maličkú situáciu zo všemožných uhlov a teoretizujete nad tým, čo by mohlo byť, keby ste tú jednu vec boli bývali spravili inak a myšlienky vám lietajú šialenými smermi k veciam, ktoré sa nikdy nemôžu stať a vy to viete ale nedokážete tomu zabrániť...

Raleigh nemá dušu. Cica spapala. Možno.. na tom nezáleží. Na ničom nezáleží. Raleigh je pekná, múdra a stratená. V aute s bandou, ktorú nepozná, cestuje naprieč Amerikou, aj keď je z Kanady. Ako sa tam dostala a prečo sa dozvieme, ale to vlastne nejde.

Kým Scott Pilgrim - O'malleyho známejšie dielo - v explorácií vzťahových neistôt navštevuje ťažké fantastično, Lost at Sea, pojednávajúci o všeobecných neistotách existencie, sa drží viac pri zemi. A je to silnejší. Aby ste si ale nemysleli, že sa jedná o epický príbeh, ktorý zodpovie všetky životné otázky. Ona je to kratučká knižka, ktorou pointou je dať najavo, že v tom nie ste sami. A že je to možno OK. Jedna z tých, ktorá dokáže dať pocity do slov a pritom rozplakať aj rozosmiať.

Lost at Sea. Kniha pre dospievajúcich, dospelých a tých, ktorí už dospieť mali ale ešte sa im to nepodarilo. Vložte si ju do poličky, Holden Caulfield sa poteší.

::amazon ::bookdepository ::and

Sadni a začni!

napísal , 11 Dec 2011

Toto je viac pre mňa ako pre vás (then again, nie sú všetky blogy?)

Hodiny denne strávim čítaním o knihách, počúvaním o filmoch, pozeraním videí o web-developmente.. baví ma príjmať informácie o veciach, ktoré ma bavia.

Problém je, že prijímaniu informácií o činnostiach venujem ďaleko viac času ako činnostiam samotným. Výrazne viac o hrách čítam ako ich skutočne hrám.

Som lenivý a konzumovať je jednoduché.
Je pre mňa jednoduchšie počúvať ľudí rozoberať filmy, ako si k nejakému sadnúť.

Menej námahy.

Nie, že by ma to viac bavilo (aj keď...), ale predstava pustiť sa do novej knihy/hry/projektu vo mne vyvoláva strach.
Prečo? Bojím sa toho záväzku?

Nechávam iných odviesť prácu za mňa. Druhí spravia tú časovú a osobnú investíciu, ale sú to oni, kto z nej má úžitok. Ja mám len zriedené zážitky z druhej ruky.

Hlavne, že som sa nenarobil.
Ach.
Je to ridikulózne.

Takže sám sebe: prestaň rozmýšlať, sadni a začni!

Stories of Your Life: and Others

napísal , 26 Oct 2011

book

Aký typ človeka si?

Predstav si, že vieš, čo bude o 5 rokov. Predstav si, že dostaneš náhľad do budúcnosti a presne vieš, na čom budeš. Späť v tvojej časovej línii máš partnera. Je pre teba všetkým, miluješ ho celou svojou bytosťou. Kuk do budúcnosti a vieš, že o 5 rokov nie ste spolu. Má niekoho iného, možno svadba, možno nie... je to jedno. Nie si to ty.

Predstav si, že to vieš a je to nevyvrátiteľná pravda. Vieš to, nemôžeš nevedieť. Dokázal by si si tých zvyšných 5 rokov vychutnať? Aký typ človeka si? Akceptoval by si situáciu, zabudol na budúcnosť a snažil sa z toho spraviť najlepších možných 5 rokov? Alebo by si ich strávil neustálym pochybovaním... "Je toto ono? Dosral som to, práve teraz? Je toto dôvod?"

Ale nevedel som, že...

napísal , 20 Jun 2011

Na prvý pohľad to nemusí byť evidentné, ale som prevažne negatívna nátura;) Pesimista, nezriedka. Cynik, občas. Skeptik.

Tieto vlastnosti som vždy považoval za prepojené a bol som za ne rád. Mal som totiž pocit, že ma nútia kriticky myslieť, analyzovať situácie a premýšľať nad dôvodmi a možnosťami. Vlastnosti, ktoré - mal som pocit - mnohým chýbajú.

Štandardný postup, napr. pri nástupe nových technológií, bolo ich zamietnuť. Odsúdiť, pretože boli iné ako tie, na ktoré som bol zvyknutý. Dlhé roky som sa preto držal starých Windowsov a Office-ov, pretože neboli nové. To mi ale časom zrejme prišlo ako nedostatočný dôvod sa ich odmietanie, tak som začal skúmať, analyzovať a hľadať dôvody, ktoré by mi dovolili kľudne ďalej neznášať. Postupom času sa mi podarilo priblížiť sa zdravým ľudom a začal som si všímať a hľadať aj pozitíva. Skepticizmus však zostával a nie tá zdravá varianta. Väčšina noviniek (vecí, ľudí) u mňa stále začínala v mínuse a musela pracovať na tom, aby dosiahla neutrálu.

Vždy som mal dojem, že ľudia jednoducho akceptujú všetko, čo im je podhodené. Preto počúvajú tú zlobu v rádiách, preto hrajú tisícu verziu Need for Speedu, obliekajú sa všetci rovnako a čítajú Danielle Steele-ovú. Prišlo mi ako dobrý nápad zabarikádovať sa na opačnej stane a vehementne opovrhovať. A analyzovať a skúmať, aby som to mal čím podložiť. Aby som mal nad "nimi" na vrch. Aby som bol zaručene "lepší".

S týmto súvisí viacero problémov (no shit, huh?).

Strčte si tie definície do... počítača

napísal , 13 May 2011

Keď sa mám niečo v škole naučiť, potrebujem vedieť:

1. na čo je to dobré
2. ako sa to robí
3. prečo by ma to malo zaujímať (big picture)

Prečo sa to robí tak ako sa to robí, prečo sa to nerobí inak a ako by som to zapísal v matematických klikihákoch - teda všetky dôkazy, vety a definície - sú druhoradé. Druhoradé pre tých, ktorým imponuje teoretická matematika. Ostatní to majú prudko u prdele, prípadne ich to spoľahlivo odradí od celej problematiky.

Matematika je ideálny príklad. Prečo sa jej ľudia boja? Prečo im nejde? Sú blbí? Nie, len nevidia dôvod, prečo mali lúštiť tie "hieroglyfy". Prečo by sa mali učiť novú reč, keď už minimálne jednu - funkčnú a na tento problém plne postačujúcu - majú?

Ak sa mám naučiť postup riešenia problému, nájdem si človeka čo tomu rozumie a vie mi to pekne vysvetliť. Slovenčinou. Angličtinou. Čímkoľvek, zoberiem aj Esperanto, len nech je to ľudská reč! Lúštenie definícií je posledná možnosť a dosť možno sa na celý problém vykašlem predtým, ako sa k tomu uchýlim. Tak dôležité a užitočné to zväčša aj tak nebude.

Normálnou rečou písané knihy na školách samozrejme nikdy neuvidím. To by múdri ľudia predsa nedovolili. Dôvod? Znelo by to "ako pre debilov"? Nuž, možno práve to sme... a? Neznelo by to odborne? Uhm, čo je dôležité, či to znie múdro alebo či ma to niečo naučí? Ale tak hovoríme o školách, tu bola forma vždy dôležitejšia ako obsah... Je to "pod úroveň"? A čo je úroveň? Keď je niekto sprdnutý učiteľom za to, že na hodine nedokázal dokázať nejaký abstraktný matematický koncept? Keď ani nevie, na čo to vlastne celé je?

Školy musia pochopiť, že tieto ultra presné definície a postupy sú vhodné pre roboty a počítače*. A pre hŕstku ľudí, ktorým tento spôsob prirodzene vyhovuje a pomáha. Ale podľa toho čo som zatiaľ videl sú títo v ťažkej menšine. Menšina, ktorá na školách líže smotanu kým my ostatní sa snažíme držať tempo a krok. Prípadne nesnažíme.

Niečo tu nesedí.


* samozrejme keď som prudký borec a potrebujem na vedomostiach stavať a šíriť poznatky s kolegami, sú definície a matematické zápisy super vec - vtedy totiž potrebujem mať všetko definované presne a ideálne v čo najkratšej možnej forme. Ale pre boha živého nie keď som obyčajný človek čo sa snaží naučiť "ako na to".

12345