webrebel html css javascript laravel oop php mysql wordpress kurz

Pohyblivé obrázky roku 2011

napísal , 3 Jan 2012

Hanna

Joe WrightKeby červenú čiapočku vychovávali v izolácii Fínskej divočiny, aby raz všetkým nakopala prdele. Chemical Brothers, Joe Wright, perníková chalúpka, macocha a vlky. Unikátny vizuálny štýl, dlhočizné zábery a plná viera, že vám toto 16 ročné dievča zláme kosti pohľadom. Saoirse Ronan, ktorá bola výborná už vo Wrightovom Atonement, je síce rodený killing machine ale jediné čo chce, je ochutnať skutočný svet, ktorý pozná len z rozprávok. Rozhodne jeden z tých netradičnejších akčných filmov.

Super 8

J.J. AbramsSuper 8 sú 2 filmy, nemotorne zrazené dokopy. Jeden z nich je skvelý. Džej Džej sa snaží skĺbiť abstraktnú lásku k filmom s veľmi konkrétnou láskou k filmom Stevena Spielberga, čo vyústi v pár copy-paste situácií. Vrátane celej záverečnej scény. Čo by nebol problém, keby to zbytočne nepodlamovalo nohy ostatku filmu. Korčuľujem tu okolo toho, nechcem totiž prezradiť mystériu pre tých pár neoboznámených. Každopádne keď sa film venuje bande kamarátov a ich vzájomnej interakcii pri snahe natočiť domáci megafilm, je to pure joy. A Elle Fanning je úžasná. Škoda tej poslednej tretiny.

The Interrupters (docu)

Steve JamesDokumentárny film o tzv. violence interrupters, alebo "prerušovačoch násilia" - pre švárnych junákov. Film sleduje členov organizácie CeaseFire, ktorá si dala za úlohu zastaviť vyčínanie gangov v uliciach Chicaga. Je zložená takmer zásadne z bývalých gang members. V spoločnosti, kde aj škaredý pohľad môže byť vyložený ako disrespecting a disrespecting je dostatočný dôvod tasiť zbraň, deti vyrastajú s vedomím, že po škole skončia buď vo väzení alebo pod zemou. A podľa toho sa aj správajú.

Nám to príde absurdné, rovnako ako polícii, ktorej zásahy sú teda spravidla kontraproduktívne. CeaseFire pristupuje k roztržkám štýlom "Yo, chápem prečo to robíš, viem ako sa cítiš a čo ťa sere, ale zváž toto...". Samozrejme, že týmto 1-on-1 prístupom zastavia mizivé percento konfliktov, ale každý z nich znamená zachránený skutočný život či dva. Check it, stojí to za to.

Čo nenapadlo mládencom z Apple

napísal , 2 Jan 2012

Viete aký je rozdiel medzi Sony-Ericssonom K750i z roku 2005 a iPhone-om 4(S) z roku 2011?

K750-tka sa dá použiť ako prehrávač hudby bez nutnosti vyťahovať ho z vrecka. Dá sa pridávať a uberať hlasitosť, preskakovať medzi pesničkami a zapauzovať alebo spustiť prehrávanie.. stačí len nahmatať a stlačiť správny gombík.
To je jeden z dôvodov prečo som si ten telefón tak obľúbil a zavrhol standalone MP3 prehrávače. Dal sa použiť ako plnohodnotný a dobre spravený prehrávač hudby a bol stále so mnou.

Dá sa tak použiť aj najlepší* telefón súčasnosti?
* teda aspoň podľa mňa :)

Na prehadzovanie skladieb alebo zastavenie prehrávania treba iPhone pekne vytiahnuť z vačku, 2x stlačiť home a potom ťuknúť na obrazovku. To nie je moc user-friendly.. hlavne nie v zime.. s rukavicami.. a hlavne keď si zoberieme, že iPhone má na boku tiež tlačítka ako spomínaný Sony-Ericsson. Ok, na iPhone sa dajú prehadzovať pesničky s dodávaným handsfree, ale ak chcete použiť normálne sluchátka, máte smolu.

Dosť bolo kecov, povedzme si radšej čo s tým.

SSD v notebooku

napísal , 27 Dec 2011

Asi ste už počuli skratku SSD. "Solid State Drive" je moderná verzia klasického pevného disku (HDD), ktorá má namiesto otáčajúcich sa diskov rýchlu flash pamäť. To prináša viacero výhod - väčšiu odolnosť, nulovú hlučnosť a hlavne mega rýchlosť.

Aby som uviedol do obrazu, klasický notebookový disk má prenosové rýchlosti ~60MB/s, kým SSD dosahuje cez 500MB/s. Hlavnou praktickou výhodou je ale rýchlosť náhodného čítania. Pri čítaní roztrúsených súborov (najčastejší prípad) sa klasický disk musí fyzicky posunúť na dané miesto, čo nejaký čas trvá a SSD môže čítať odkiaľkoľvek, hneď. Pozrite si porovnanie HDD a SSD, v tejto tabuľke. V prvom stĺpci je veľkosť dát, ktoré sa čítali z náhodných miest a v druhom počet takýchto blokov, ktoré disk prečíta za sekundu.

Obyčajný disk zvláda maximálne 50 náhodných čítaní za sekundu a SSD viac ako 10000. Holy balls! :) Maximálne rýchlosti SSDčka sú v mojom prípade "len" 256MB/s, lebo nemám rozhranie SATA3, iba SATA2 s polovičnou rýchlosťou.

V praxi to znamená, že Windows sa spustí za 15 sekúnd, Word za 1 sekundu, Photoshop za 6, Chrome za štvrť sekundy.. you get the idea. Rozdiel je cítiť skoro pri všetkom. Všetko sa deje takmer okamžite. (Okrem spúšťania veľkých bordelov ako je Photoshop alebo Windows;)

I want it NOW

Keďže sa píše rok 2011(2), pravdepodobne používate notebook a notebooky majú miesto len na jeden disk. Ak by ste chceli nahradiť pôvodný 500GB harddisk 500GB SSDčkom, vyšlo by vás to okolo 1000€. To je, samozrejme, hovadina. Za normálnu cenu (okolo 100€) dostanete len 60 gigabajtové SSD, čo je na reálne existovanie málo. Kam by ste sťahovali všetky tie seriály a porná? ;)

LOST AT SEA

napísal , 17 Dec 2011

LOST AT SEA

Zadná strana knihy tvrdí: "Ak ste niekedy mali 18, alebo boli niekedy zmätení alebo oboje, možno by ste si Lost at Sea mali prečítať." Prečítajte si ju.

Prečítajte si ju, ak poznáte pocit, že neviete čo robíte, kam smerujete a čo to všetko vlastne znamená. Ak ste niekedy cítili, že sa rozsypete na prach, ak do vás niekto drgne, kým všetci okolo vás stoja pevne na zemi a vy zo všetkých síl bojujete, aby ste neodleteli. Ak rozoberáte každú maličkú situáciu zo všemožných uhlov a teoretizujete nad tým, čo by mohlo byť, keby ste tú jednu vec boli bývali spravili inak a myšlienky vám lietajú šialenými smermi k veciam, ktoré sa nikdy nemôžu stať a vy to viete ale nedokážete tomu zabrániť...

Raleigh nemá dušu. Cica spapala. Možno.. na tom nezáleží. Na ničom nezáleží. Raleigh je pekná, múdra a stratená. V aute s bandou, ktorú nepozná, cestuje naprieč Amerikou, aj keď je z Kanady. Ako sa tam dostala a prečo sa dozvieme, ale to vlastne nejde.

Kým Scott Pilgrim - O'malleyho známejšie dielo - v explorácií vzťahových neistôt navštevuje ťažké fantastično, Lost at Sea, pojednávajúci o všeobecných neistotách existencie, sa drží viac pri zemi. A je to silnejší. Aby ste si ale nemysleli, že sa jedná o epický príbeh, ktorý zodpovie všetky životné otázky. Ona je to kratučká knižka, ktorou pointou je dať najavo, že v tom nie ste sami. A že je to možno OK. Jedna z tých, ktorá dokáže dať pocity do slov a pritom rozplakať aj rozosmiať.

Lost at Sea. Kniha pre dospievajúcich, dospelých a tých, ktorí už dospieť mali ale ešte sa im to nepodarilo. Vložte si ju do poličky, Holden Caulfield sa poteší.

::amazon ::bookdepository ::and

Sadni a začni!

napísal , 11 Dec 2011

Toto je viac pre mňa ako pre vás (then again, nie sú všetky blogy?)

Hodiny denne strávim čítaním o knihách, počúvaním o filmoch, pozeraním videí o web-developmente.. baví ma príjmať informácie o veciach, ktoré ma bavia.

Problém je, že prijímaniu informácií o činnostiach venujem ďaleko viac času ako činnostiam samotným. Výrazne viac o hrách čítam ako ich skutočne hrám.

Som lenivý a konzumovať je jednoduché.
Je pre mňa jednoduchšie počúvať ľudí rozoberať filmy, ako si k nejakému sadnúť.

Menej námahy.

Nie, že by ma to viac bavilo (aj keď...), ale predstava pustiť sa do novej knihy/hry/projektu vo mne vyvoláva strach.
Prečo? Bojím sa toho záväzku?

Nechávam iných odviesť prácu za mňa. Druhí spravia tú časovú a osobnú investíciu, ale sú to oni, kto z nej má úžitok. Ja mám len zriedené zážitky z druhej ruky.

Hlavne, že som sa nenarobil.
Ach.
Je to ridikulózne.

Takže sám sebe: prestaň rozmýšlať, sadni a začni!

Z Opery na Google Chrome

napísal , 5 Dec 2011

Po rokoch prevažnej spokojnosti som z Opery prešiel na Chrome. Prečo?

opera to chrome to who knows what

Opera prináša novinky, je rýchla jak sviňa a pýši sa extrémnou customizovateľnosťou (take that, slovenčina!). Vďaka Nórskym junákom máme v prehliadačoch srandičky ako speed dial, mouse gestures, zoznam naposledy zatvorených stránok a taby (áno, tie taby). A asi 4 tisíc ďalších vecí, ktoré nikto nikdy nechcel. Prístup Opery je totiž v každej verzii na stenu hodiť 50 nových fičúr a čo sa neprilepí, v ďalšej niekam upratať. Na rozdiel od konkurencie má teda Opera všetko čo existuje a potom ešte kopu navyše a je na nás, čo budeme používať.

A to je OK. Mať sa s čím hrať a mať stále čo objavovať je fajn, mňa však už tie neustále zásahy do rozloženia prvkov a usporiadaní menu prestávajú baviť. Vďaka bezkonkurenčnej možnosti si prehliadač upraviť ako chcem, si ho síce vždy môžem upraviť ako chcem, avšak už nechcem. Chrome a Firefox síce inovujú pomalšie, ale ich prístup pôsobí stabilnejšie. Nevadí, že nebudem mať to najnovšie vždy ako prvý, kľudne nechám konkurenciu vyfiltrovať a eventuálne implementovať to najlepšie.

A keď už sa teda snažím hľadať negatíva - že Opera zobrazuje kopu stránok rozbito nie je tak celkom mýtus. Občas ide o chýbajúce alebo nesprávne fungujúce CSS3 srandičky, inokedy o drobné chybičky ako pri novom Google dizajne alebo o zbytočné varovania, ktoré musí človek odkliknúť len aby zistil, že všetko v pohode funguje. A občas človek narazí na stránku ako Tinkerbin, ktorá v Opere vyzerá takto.

Nie je to vôbec časté - plus je to skôr chyba stránky, nie prehliadača - ale keď sa to stane, je to otravné. A otravnosť je kumulatívna. Navyše som si nikdy nezvykol na developer tools.

Nič z toho nie je vyslovene deal breaker, Opera je stále dosť možno najlepší prehliadač, u mňa však prišiel čas na zmenu. Takže Chrome. Prečo nie Firefox? Pretože ten mi posledných pár verzií pripadá hrozne ťažkopádny, zaspatý. To je celé. Nemám to overené, štatistiky konzumpcie pamäte a žravosti procesora sú mi u prdele, u mňa je to o pocite.

Tak a poďme vymeniť jednu otravnú činnosť za druhú a namiesto rušenia features pridávať do Chrómu tie, čo potrebujem.. uh. Ale tak zmena je život, či čo, takže "wheee" I guess.

Let's do this.

Farby do očí

napísal , 1 Dec 2011

Toto je ovládač. Ovláda farby vášho okolia. Čo je to za ovládač, že ovláda farby okolia? To je ovládač ovládajúci svetlo-emitujúce-diódy. Ak vám to nedošlo z obrázku, je s ním dosť veľká sranda. Za predpokladu, že vlastníte spomínaný svetlo emitujúci objekt.

Jedného dňa, počúvajúc hudbu som zistil, že moja izba, akokoľvek sa snaží, veľmi biedne reflektuje atmosféru znejúcej skladby. O niekoľko týždňov na to, som zistil, že existuje vec ako 5 metrový RGB LED pás a o niekoľko ďalších týždňov sa ocitol v mojej pozesii: