webrebel zaklady programovania a oop objektovo orientované programovanie

SSD v notebooku

napísal , 27 Dec 2011

Asi ste už počuli skratku SSD. "Solid State Drive" je moderná verzia klasického pevného disku (HDD), ktorá má namiesto otáčajúcich sa diskov rýchlu flash pamäť. To prináša viacero výhod - väčšiu odolnosť, nulovú hlučnosť a hlavne mega rýchlosť.

Aby som uviedol do obrazu, klasický notebookový disk má prenosové rýchlosti ~60MB/s, kým SSD dosahuje cez 500MB/s. Hlavnou praktickou výhodou je ale rýchlosť náhodného čítania. Pri čítaní roztrúsených súborov (najčastejší prípad) sa klasický disk musí fyzicky posunúť na dané miesto, čo nejaký čas trvá a SSD môže čítať odkiaľkoľvek, hneď. Pozrite si porovnanie HDD a SSD, v tejto tabuľke. V prvom stĺpci je veľkosť dát, ktoré sa čítali z náhodných miest a v druhom počet takýchto blokov, ktoré disk prečíta za sekundu.

Obyčajný disk zvláda maximálne 50 náhodných čítaní za sekundu a SSD viac ako 10000. Holy balls! :) Maximálne rýchlosti SSDčka sú v mojom prípade "len" 256MB/s, lebo nemám rozhranie SATA3, iba SATA2 s polovičnou rýchlosťou.

V praxi to znamená, že Windows sa spustí za 15 sekúnd, Word za 1 sekundu, Photoshop za 6, Chrome za štvrť sekundy.. you get the idea. Rozdiel je cítiť skoro pri všetkom. Všetko sa deje takmer okamžite. (Okrem spúšťania veľkých bordelov ako je Photoshop alebo Windows;)

I want it NOW

Keďže sa píše rok 2011(2), pravdepodobne používate notebook a notebooky majú miesto len na jeden disk. Ak by ste chceli nahradiť pôvodný 500GB harddisk 500GB SSDčkom, vyšlo by vás to okolo 1000€. To je, samozrejme, hovadina. Za normálnu cenu (okolo 100€) dostanete len 60 gigabajtové SSD, čo je na reálne existovanie málo. Kam by ste sťahovali všetky tie seriály a porná? ;)

LOST AT SEA

napísal , 17 Dec 2011

LOST AT SEA

Zadná strana knihy tvrdí: "Ak ste niekedy mali 18, alebo boli niekedy zmätení alebo oboje, možno by ste si Lost at Sea mali prečítať." Prečítajte si ju.

Prečítajte si ju, ak poznáte pocit, že neviete čo robíte, kam smerujete a čo to všetko vlastne znamená. Ak ste niekedy cítili, že sa rozsypete na prach, ak do vás niekto drgne, kým všetci okolo vás stoja pevne na zemi a vy zo všetkých síl bojujete, aby ste neodleteli. Ak rozoberáte každú maličkú situáciu zo všemožných uhlov a teoretizujete nad tým, čo by mohlo byť, keby ste tú jednu vec boli bývali spravili inak a myšlienky vám lietajú šialenými smermi k veciam, ktoré sa nikdy nemôžu stať a vy to viete ale nedokážete tomu zabrániť...

Raleigh nemá dušu. Cica spapala. Možno.. na tom nezáleží. Na ničom nezáleží. Raleigh je pekná, múdra a stratená. V aute s bandou, ktorú nepozná, cestuje naprieč Amerikou, aj keď je z Kanady. Ako sa tam dostala a prečo sa dozvieme, ale to vlastne nejde.

Kým Scott Pilgrim - O'malleyho známejšie dielo - v explorácií vzťahových neistôt navštevuje ťažké fantastično, Lost at Sea, pojednávajúci o všeobecných neistotách existencie, sa drží viac pri zemi. A je to silnejší. Aby ste si ale nemysleli, že sa jedná o epický príbeh, ktorý zodpovie všetky životné otázky. Ona je to kratučká knižka, ktorou pointou je dať najavo, že v tom nie ste sami. A že je to možno OK. Jedna z tých, ktorá dokáže dať pocity do slov a pritom rozplakať aj rozosmiať.

Lost at Sea. Kniha pre dospievajúcich, dospelých a tých, ktorí už dospieť mali ale ešte sa im to nepodarilo. Vložte si ju do poličky, Holden Caulfield sa poteší.

::amazon ::bookdepository ::and

Sadni a začni!

napísal , 11 Dec 2011

Toto je viac pre mňa ako pre vás (then again, nie sú všetky blogy?)

Hodiny denne strávim čítaním o knihách, počúvaním o filmoch, pozeraním videí o web-developmente.. baví ma príjmať informácie o veciach, ktoré ma bavia.

Problém je, že prijímaniu informácií o činnostiach venujem ďaleko viac času ako činnostiam samotným. Výrazne viac o hrách čítam ako ich skutočne hrám.

Som lenivý a konzumovať je jednoduché.
Je pre mňa jednoduchšie počúvať ľudí rozoberať filmy, ako si k nejakému sadnúť.

Menej námahy.

Nie, že by ma to viac bavilo (aj keď...), ale predstava pustiť sa do novej knihy/hry/projektu vo mne vyvoláva strach.
Prečo? Bojím sa toho záväzku?

Nechávam iných odviesť prácu za mňa. Druhí spravia tú časovú a osobnú investíciu, ale sú to oni, kto z nej má úžitok. Ja mám len zriedené zážitky z druhej ruky.

Hlavne, že som sa nenarobil.
Ach.
Je to ridikulózne.

Takže sám sebe: prestaň rozmýšlať, sadni a začni!

Z Opery na Google Chrome

napísal , 5 Dec 2011

Po rokoch prevažnej spokojnosti som z Opery prešiel na Chrome. Prečo?

opera to chrome to who knows what

Opera prináša novinky, je rýchla jak sviňa a pýši sa extrémnou customizovateľnosťou (take that, slovenčina!). Vďaka Nórskym junákom máme v prehliadačoch srandičky ako speed dial, mouse gestures, zoznam naposledy zatvorených stránok a taby (áno, tie taby). A asi 4 tisíc ďalších vecí, ktoré nikto nikdy nechcel. Prístup Opery je totiž v každej verzii na stenu hodiť 50 nových fičúr a čo sa neprilepí, v ďalšej niekam upratať. Na rozdiel od konkurencie má teda Opera všetko čo existuje a potom ešte kopu navyše a je na nás, čo budeme používať.

A to je OK. Mať sa s čím hrať a mať stále čo objavovať je fajn, mňa však už tie neustále zásahy do rozloženia prvkov a usporiadaní menu prestávajú baviť. Vďaka bezkonkurenčnej možnosti si prehliadač upraviť ako chcem, si ho síce vždy môžem upraviť ako chcem, avšak už nechcem. Chrome a Firefox síce inovujú pomalšie, ale ich prístup pôsobí stabilnejšie. Nevadí, že nebudem mať to najnovšie vždy ako prvý, kľudne nechám konkurenciu vyfiltrovať a eventuálne implementovať to najlepšie.

A keď už sa teda snažím hľadať negatíva - že Opera zobrazuje kopu stránok rozbito nie je tak celkom mýtus. Občas ide o chýbajúce alebo nesprávne fungujúce CSS3 srandičky, inokedy o drobné chybičky ako pri novom Google dizajne alebo o zbytočné varovania, ktoré musí človek odkliknúť len aby zistil, že všetko v pohode funguje. A občas človek narazí na stránku ako Tinkerbin, ktorá v Opere vyzerá takto.

Nie je to vôbec časté - plus je to skôr chyba stránky, nie prehliadača - ale keď sa to stane, je to otravné. A otravnosť je kumulatívna. Navyše som si nikdy nezvykol na developer tools.

Nič z toho nie je vyslovene deal breaker, Opera je stále dosť možno najlepší prehliadač, u mňa však prišiel čas na zmenu. Takže Chrome. Prečo nie Firefox? Pretože ten mi posledných pár verzií pripadá hrozne ťažkopádny, zaspatý. To je celé. Nemám to overené, štatistiky konzumpcie pamäte a žravosti procesora sú mi u prdele, u mňa je to o pocite.

Tak a poďme vymeniť jednu otravnú činnosť za druhú a namiesto rušenia features pridávať do Chrómu tie, čo potrebujem.. uh. Ale tak zmena je život, či čo, takže "wheee" I guess.

Let's do this.

Farby do očí

napísal , 1 Dec 2011

Toto je ovládač. Ovláda farby vášho okolia. Čo je to za ovládač, že ovláda farby okolia? To je ovládač ovládajúci svetlo-emitujúce-diódy. Ak vám to nedošlo z obrázku, je s ním dosť veľká sranda. Za predpokladu, že vlastníte spomínaný svetlo emitujúci objekt.

Jedného dňa, počúvajúc hudbu som zistil, že moja izba, akokoľvek sa snaží, veľmi biedne reflektuje atmosféru znejúcej skladby. O niekoľko týždňov na to, som zistil, že existuje vec ako 5 metrový RGB LED pás a o niekoľko ďalších týždňov sa ocitol v mojej pozesii:


 

Slová do uší #3

napísal , 30 Nov 2011

Podcasty, bo prečo nie.

comedy bang bang

Comedy Bang Bang

web iTunes

Poznáte Between Two Ferns? Najnepríjemnejšiu interview show so Zachom Galifianakisom? To je ten z Hangover. Tak Scott Aukerman (nie z Hangover) ju produkuje. A má kopu kamarátov stand-up a iných komikov, napríklad takého Zacha Galifianakisa (ten z Hangover). A čas od času sa zopár z nich natíska do jeho štúdia (Scottovho, nie Zachovho. Zach je ten z Hangover.) a začne Comedy Bang Bang.

Princíp je podobný ako pri Doug Loves Movies z minula - postav komika pred mikrofón a bude špás. Scott, rovnako ako Doug (nie z Hangover), má pre hostí pripravenú plnú prdel hier trhlého charakteru, tu však nie sú obmedzené na jednu tému. A hlavne - Bang Bang sa odohráva v štúdiu bez publika. Takže aktérov nikto nevidí. A komici zvyknú mať schopnosť imitovať hlasy, prípadne aspoň nejakú tú postavu "zahrať". A keďže ich nevidíme, kedykoľvek môže niekto napríklad "nečakane vtrhnúť" do štúdia a iné absurdity.

Ak ste ako ja, máte 2 nohy. Čo je ale dôležitejšie, ak ste ako ja, budete fascinovaní schopnosťou niektorých hostí kompletne sa stratiť vo fiktívnej postave v scénkach, ktorú sú zväčša improvizované. Vo všeobecnosti, ak sa na zozname hostí vyskytujú Paul F. Tompkins, Seth Morris, Jon Daly alebo Nick Kroll, dostane bránica zabrať. Ak vás baví Bob Ducca alebo Bobby Bottleservice máte zrejme uši a tie potrebujú Comedy Bang Bang.

irrational behavior podcasts

Irrational Behavior / Irrational Interviews

behavior interviews iTunes

Irrational Games je herné štúdio a herné štúdio je štúdio, čo robí hry. Ako napríklad System Shock 2. Alebo BioShock. Ale nie BioShock 2, pretože nie. Irrational je štúdio, ktoré vstalo z popola legendárnych Looking Glass Studios a Irrational Behavior bude zaujímavý hlavne pre tých, čo vedia o čom tu točím. Vy ostatní si bežte zahrať ich hry, seriously, sú jedny z tých lepších.

Slová do uší #2

napísal , 27 Nov 2011

Podcasty na počúvanie. Le móšn pikčr ediš.

smodcast podcast network

SModcast

smodcast.com iTunes

Filmy Kevina Smitha nie sú pre každého, ale jedno sa mu nedá uprieť - ten človek vie rozprávať! Na rozdiel od Silent Boba sa mu huba nezavrie a to je dobre, lebo Smith je rodený storyteller. Každý kto videl An Evening With Kevin Smith chápe, vy ostatní makajte friško kukať!

Spolu s verným producentom Scottom Mosierom pred rokmi rozbehli SModcast, z ktorého sa okamžite stal jeden z najpopulárnejších podcastov in like ever. Smith má úžasnú schopnosť chytiť sa hocijakej drobnosti a spolu so zdatne sekundujúcim Mosierom ju dotiahnuť za hranice absurdnosti. Obsahujúcej masturbáciu, Hitlera, fleshlight a Batmana. Ideálne naraz. So žralokmi. Terrorist Pizza. Vo vesmíre. Also Jesus. Je to miestami vtipné, miestami nenormálne vtipné a vždy, podľa motta "Crude but never rude", ultra-neslušné. A úprimné. Pure fuckin fun. Skúste SModcast 29: Harry Scotter and the Order of the Penis.

Neskôr SModcast skúsili na živo, pred publikom a fungovalo to. Smith kúpil autobus a vybehli na live tour po Amerike. Nahrávanie pred publikom sa javilo nielen ako fajn zábava, ale aj ako fajn biznis model, tak Smith kúpil, zrekonštruoval a otvoril prvé live podcastové divadlo na svete. Medzičasom sa SModcast rozrástol na SModcast Podcast Network, ktorý v dobe písania článku združuje viac ako 30 shows.

Jeden by si myslel, že to by na dobytie Internetu aj stačilo, ale ten jeden by nebol tento režisér s veľkou hubou, väčším srdcom a ešte väčšou THC závislosťou - marihuana, ktorou liečil zlomené srdce po neúspechu filmu Zack & Miri Make a Porno, ho paradoxne nakopla k ešte väčšej produktivite a prinútila ho doviesť nápady do konca, akokoľvek šialene môžu znieť. Možno preto má teraz vo svojej obývačke "štúdio", z ktorého spolu s manželkou vysiela každodennú rannú show, do ktorej si pozýva ako hostí kamarátov so showbiznisu. Yep, keď plná prdel podcastov nestačí, sprav si rádio!

Oh a svoj posledný film, Red State, zafinancoval a natočil sám, naložil ho do autobusu a chodil s ním od kina ku kinu, kde realizoval vlastné premietania. Kompletne obišiel vydavateľské štúdiá a marketing robil čisto cez svoj twitter a vystúpenia. A následne o celom procese naštartoval sériu podcastov ;)

Nasleduje zopár tipov z útrob SModcast networku a ďalšie podcasty! Klikaj, čítaj.

...6789101112131415...