LOST AT SEA

napísal , 17 Dec 2011

LOST AT SEA

Zadná strana knihy tvrdí: "Ak ste niekedy mali 18, alebo boli niekedy zmätení alebo oboje, možno by ste si Lost at Sea mali prečítať." Prečítajte si ju.

Prečítajte si ju, ak poznáte pocit, že neviete čo robíte, kam smerujete a čo to všetko vlastne znamená. Ak ste niekedy cítili, že sa rozsypete na prach, ak do vás niekto drgne, kým všetci okolo vás stoja pevne na zemi a vy zo všetkých síl bojujete, aby ste neodleteli. Ak rozoberáte každú maličkú situáciu zo všemožných uhlov a teoretizujete nad tým, čo by mohlo byť, keby ste tú jednu vec boli bývali spravili inak a myšlienky vám lietajú šialenými smermi k veciam, ktoré sa nikdy nemôžu stať a vy to viete ale nedokážete tomu zabrániť...

Raleigh nemá dušu. Cica spapala. Možno.. na tom nezáleží. Na ničom nezáleží. Raleigh je pekná, múdra a stratená. V aute s bandou, ktorú nepozná, cestuje naprieč Amerikou, aj keď je z Kanady. Ako sa tam dostala a prečo sa dozvieme, ale to vlastne nejde.

Kým Scott Pilgrim - O'malleyho známejšie dielo - v explorácií vzťahových neistôt navštevuje ťažké fantastično, Lost at Sea, pojednávajúci o všeobecných neistotách existencie, sa drží viac pri zemi. A je to silnejší. Aby ste si ale nemysleli, že sa jedná o epický príbeh, ktorý zodpovie všetky životné otázky. Ona je to kratučká knižka, ktorou pointou je dať najavo, že v tom nie ste sami. A že je to možno OK. Jedna z tých, ktorá dokáže dať pocity do slov a pritom rozplakať aj rozosmiať.

Lost at Sea. Kniha pre dospievajúcich, dospelých a tých, ktorí už dospieť mali ale ešte sa im to nepodarilo. Vložte si ju do poličky, Holden Caulfield sa poteší.

::amazon ::bookdepository ::and

Sadni a začni!

napísal , 11 Dec 2011

Toto je viac pre mňa ako pre vás (then again, nie sú všetky blogy?)

Hodiny denne strávim čítaním o knihách, počúvaním o filmoch, pozeraním videí o web-developmente.. baví ma príjmať informácie o veciach, ktoré ma bavia.

Problém je, že prijímaniu informácií o činnostiach venujem ďaleko viac času ako činnostiam samotným. Výrazne viac o hrách čítam ako ich skutočne hrám.

Som lenivý a konzumovať je jednoduché.
Je pre mňa jednoduchšie počúvať ľudí rozoberať filmy, ako si k nejakému sadnúť.

Menej námahy.

Nie, že by ma to viac bavilo (aj keď...), ale predstava pustiť sa do novej knihy/hry/projektu vo mne vyvoláva strach.
Prečo? Bojím sa toho záväzku?

Nechávam iných odviesť prácu za mňa. Druhí spravia tú časovú a osobnú investíciu, ale sú to oni, kto z nej má úžitok. Ja mám len zriedené zážitky z druhej ruky.

Hlavne, že som sa nenarobil.
Ach.
Je to ridikulózne.

Takže sám sebe: prestaň rozmýšlať, sadni a začni!

Farby do očí

napísal , 1 Dec 2011

Toto je ovládač. Ovláda farby vášho okolia. Čo je to za ovládač, že ovláda farby okolia? To je ovládač ovládajúci svetlo-emitujúce-diódy. Ak vám to nedošlo z obrázku, je s ním dosť veľká sranda. Za predpokladu, že vlastníte spomínaný svetlo emitujúci objekt.

Jedného dňa, počúvajúc hudbu som zistil, že moja izba, akokoľvek sa snaží, veľmi biedne reflektuje atmosféru znejúcej skladby. O niekoľko týždňov na to, som zistil, že existuje vec ako 5 metrový RGB LED pás a o niekoľko ďalších týždňov sa ocitol v mojej pozesii:


 

Slová do uší #3

napísal , 30 Nov 2011

Podcasty, bo prečo nie.

comedy bang bang

Comedy Bang Bang

web iTunes

Poznáte Between Two Ferns? Najnepríjemnejšiu interview show so Zachom Galifianakisom? To je ten z Hangover. Tak Scott Aukerman (nie z Hangover) ju produkuje. A má kopu kamarátov stand-up a iných komikov, napríklad takého Zacha Galifianakisa (ten z Hangover). A čas od času sa zopár z nich natíska do jeho štúdia (Scottovho, nie Zachovho. Zach je ten z Hangover.) a začne Comedy Bang Bang.

Princíp je podobný ako pri Doug Loves Movies z minula - postav komika pred mikrofón a bude špás. Scott, rovnako ako Doug (nie z Hangover), má pre hostí pripravenú plnú prdel hier trhlého charakteru, tu však nie sú obmedzené na jednu tému. A hlavne - Bang Bang sa odohráva v štúdiu bez publika. Takže aktérov nikto nevidí. A komici zvyknú mať schopnosť imitovať hlasy, prípadne aspoň nejakú tú postavu "zahrať". A keďže ich nevidíme, kedykoľvek môže niekto napríklad "nečakane vtrhnúť" do štúdia a iné absurdity.

Ak ste ako ja, máte 2 nohy. Čo je ale dôležitejšie, ak ste ako ja, budete fascinovaní schopnosťou niektorých hostí kompletne sa stratiť vo fiktívnej postave v scénkach, ktorú sú zväčša improvizované. Vo všeobecnosti, ak sa na zozname hostí vyskytujú Paul F. Tompkins, Seth Morris, Jon Daly alebo Nick Kroll, dostane bránica zabrať. Ak vás baví Bob Ducca alebo Bobby Bottleservice máte zrejme uši a tie potrebujú Comedy Bang Bang.

irrational behavior podcasts

Irrational Behavior / Irrational Interviews

behavior interviews iTunes

Irrational Games je herné štúdio a herné štúdio je štúdio, čo robí hry. Ako napríklad System Shock 2. Alebo BioShock. Ale nie BioShock 2, pretože nie. Irrational je štúdio, ktoré vstalo z popola legendárnych Looking Glass Studios a Irrational Behavior bude zaujímavý hlavne pre tých, čo vedia o čom tu točím. Vy ostatní si bežte zahrať ich hry, seriously, sú jedny z tých lepších.

Slová do uší #2

napísal , 27 Nov 2011

Podcasty na počúvanie. Le móšn pikčr ediš.

smodcast podcast network

SModcast

smodcast.com iTunes

Filmy Kevina Smitha nie sú pre každého, ale jedno sa mu nedá uprieť - ten človek vie rozprávať! Na rozdiel od Silent Boba sa mu huba nezavrie a to je dobre, lebo Smith je rodený storyteller. Každý kto videl An Evening With Kevin Smith chápe, vy ostatní makajte friško kukať!

Spolu s verným producentom Scottom Mosierom pred rokmi rozbehli SModcast, z ktorého sa okamžite stal jeden z najpopulárnejších podcastov in like ever. Smith má úžasnú schopnosť chytiť sa hocijakej drobnosti a spolu so zdatne sekundujúcim Mosierom ju dotiahnuť za hranice absurdnosti. Obsahujúcej masturbáciu, Hitlera, fleshlight a Batmana. Ideálne naraz. So žralokmi. Terrorist Pizza. Vo vesmíre. Also Jesus. Je to miestami vtipné, miestami nenormálne vtipné a vždy, podľa motta "Crude but never rude", ultra-neslušné. A úprimné. Pure fuckin fun. Skúste SModcast 29: Harry Scotter and the Order of the Penis.

Neskôr SModcast skúsili na živo, pred publikom a fungovalo to. Smith kúpil autobus a vybehli na live tour po Amerike. Nahrávanie pred publikom sa javilo nielen ako fajn zábava, ale aj ako fajn biznis model, tak Smith kúpil, zrekonštruoval a otvoril prvé live podcastové divadlo na svete. Medzičasom sa SModcast rozrástol na SModcast Podcast Network, ktorý v dobe písania článku združuje viac ako 30 shows.

Jeden by si myslel, že to by na dobytie Internetu aj stačilo, ale ten jeden by nebol tento režisér s veľkou hubou, väčším srdcom a ešte väčšou THC závislosťou - marihuana, ktorou liečil zlomené srdce po neúspechu filmu Zack & Miri Make a Porno, ho paradoxne nakopla k ešte väčšej produktivite a prinútila ho doviesť nápady do konca, akokoľvek šialene môžu znieť. Možno preto má teraz vo svojej obývačke "štúdio", z ktorého spolu s manželkou vysiela každodennú rannú show, do ktorej si pozýva ako hostí kamarátov so showbiznisu. Yep, keď plná prdel podcastov nestačí, sprav si rádio!

Oh a svoj posledný film, Red State, zafinancoval a natočil sám, naložil ho do autobusu a chodil s ním od kina ku kinu, kde realizoval vlastné premietania. Kompletne obišiel vydavateľské štúdiá a marketing robil čisto cez svoj twitter a vystúpenia. A následne o celom procese naštartoval sériu podcastov ;)

Nasleduje zopár tipov z útrob SModcast networku a ďalšie podcasty! Klikaj, čítaj.

Slová do uší #1

napísal , 20 Nov 2011

Toto sú podcasty, ktoré počúvam.

wtf with marc maron

WTF with Marc Maron

wtfpod.com iTunes

Marc Maron je stand-up komik a posledný žijúci člen mojej svätej terapeutickej trojice Carlin-Hicks-Maron. George Carlin mi predstavil stand-up ako formu prejavu dovoľujúcu obísť sociálne mantinely, v ktorých sa ako spoločnosť denne pohybujeme a poukázať na ich falošnosť. Bill Hicks ich potom prešiel buldozérom, za čo mu po jeho smrti Tom Waits, Tool a Radiohead venovali albumy. A Marc Maron svoju nekompromisnú úprimnosť obrátil tam, kde to bolí najviac - dovnútra.

Marc Marcon evidentne nemá žiadne bariéry a pre svoj konfrontačný prístup a neschopnosť držať jazyk za zubami nalomil za 25 rokov v biznise kopu vzťahov a spálil mnoho mostov, ktoré by mu boli bývali pomohli 2 roky dozadu, keď vo svojej garáži plánoval samovraždu. Na mizine, bez pracovných príležitostí, uprostred rozvodu, ktorý ho zrejme pripraví o dom a bez pomocnej ruky na obzore sa kontroverzný komik "vlámal" do vysielacieho štúdia rádiostanice bývalého zamestnávateľa, kde začal nahrávať svoje myšlienky.

O svojich problémoch, obsesiách, zničených vzťahoch, nevyužitých príležitostiach, o sklonoch k narci(si?)zmu.. o sebe a neschopnosti od seba utiecť. Potreboval pomoc, začal obvolávať kamarátov komikov a keďže bol v štúdiu, tieto rozhovory nahrával tiež. Začal ich vydávať ako WTF with Marc Maron, ktorý sa medzičasom stal jedným z najpopulárnejších podcastov v iTunes.

Človek je sociálne zviera a všetci si uvedomujeme potrebu zdielať naše osudy a vymieňať si príbehy. Čo nám ale uniká, je ako zdestilované tieto príbehy sú. Budujeme okolo seba steny, za ktoré sa skrývame a okolo ktorých opatrne našlapujeme, aby sme sa vzájomne uchránili od prípadnej bolesti. V našej interakcii so životom si, možno nevedome, držíme "bezpečný" odstup od všetkého, vrátane seba. Budujeme si imunitu voči realite.

Keď Marc rozprával príbeh o začiatkoch podcastu, počúval som s nepríjemným pocitom v žalúdku. Bez zaváhania hovoril o všetkých svojich najosobnejších problémoch a ako si nimi zničil život a ja som sa chcel skryť. Vyviedlo ma to z rovnováhy, mal som pocit, že toto by som nemal vedieť. Je hlboko znepokojujúce, keď sa pred nami niekto úplne otvorí, keď zhodí brnenie a vyleje na nás celú svoju osobu. A je to úžasné. Občasná trocha úprimnosti v tomto skurvene umelom svete plnom pretvárky je katarzia jak sviňa.

Minimalistické hodiny + stav baterky pre Windows 7

napísal , 5 Nov 2011

Pri poslednom upratovaní plochy som zistil, že najväčší neporiadok mi na nej robili "gadgety". To sú tie kalendáriky, počasia a podobné srandy. Všetky pôsobili strašne "vytrhnutým" dojmom, teda že sa na plochu vôbec nehodia. Pôvodne som chcel z nich len poodstraňovať pozadia, ale nejak to nefungovalo a nakoniec som skončil s úplne vlastnými gadgetmi. A keď už som ich robil, prečo sa nepodeliť, že? :)

Prvý gadget sú obrovské digitálne hodiny (800x350px) s voliteľným dátumom. Zámer bol spraviť ich tak, aby splývali s plochou, boli veľké a napriek tomu pôsobili minimalisticky. Skončilo to pri niečom, čo pripomína štýl Windows 8 (Metro). Farbu, rozmazanie a priesvitnosť si môžete nastaviť podľa ľubovôle, rovnako ako aj zarovnanie na pravú alebo ľavú stranu.

Druhý gadget je ukazovateľ stavu baterky notebooku. Nastavenia sú podobné ako pri hodinách s jedným bonusom navyše - gadget sa vie automaticky skrývať keď je baterka plne nabitá (alebo vybratá).

Gadgety si nainštalujete velice jednoducho, stačí ich stiahnuť a 2x na ne kliknúť. Testované boli na Windows 7 s IE9, ale mali by fungovať aj na Viste.

Linky na stiahnutie

Digitálne hodiny + dátum (SK)
Stav baterky (SK)

a anglické verzie (tie som vlastne spravil ako prvé)

Digital clock + date (EN)
Battery gadget (EN)