Registrácie otvorené, úspech, nový kurz

napísal , 9 Mar 2015

Registrácie do kurzu Webrebel sú znova otvorené. A pravdepodobne naveky. Čiže si to môžete kúpiť kedy chcete, iba ten support je časovo obmedzený do leta. To bol hlavný dôvod, prečo mal kurz v prvom kole obmedzené registrácie a štartovací dátum - aby sme obišli situáciu, že niekto si kurz kúpi o 3 roky a bude chcieť 3 mesačný support. To by som potom poskytoval podporu do konca života a nezostal by mi čas na iné veci.

Ako napríklad na nový kurz.

Začal som s frontendom, chce to nejaký backend. Po konzultácii s facebookom a twitterom voľba padla na PHP a Laravel framework. PHP nie je v posledných rokoch zrovna sexy jazyk, ale absolútna väčšina jobov u nás chce práve PHP programátorov. Entry-level joby sú PHP, preto je to stále solídna voľba pre začiatočníka. A na to netreba zabudnúť - toto bude seriál pre začiatočníkov. PHP možno "nie je budúcnosť", ale ak má ten kurz byť reálne užitočný, zvoliť najpoužívanejšiu technológiu neznie ako blbý nápad.

Ruby už má pokryté learn2code, s ostatnými klasikami nemám veľké skúsenosti a Node.js, React/Flux, Meteor sú zaujímavé skôr pre skúsených programátorov. Nechcem začiatočníkom modzgy mútiť všetkými tými javascriptovými divočinami a navyše pri nových technológiách si treba dať pozor. Taký Angular bol nedávno druhý príchod Krista, dnes sa naň už nadáva. Nechcem dať mesiace života do niečoho, čo na konci už možno bude out:) Takže bude to pre začiatočníkov a bude to overená technológia, ktorá ešte pár rokov nikam neodíde.

Ešte nemáme stanovený žiadny dátum, ale niekedy tento rok. Medzičasom sa môžete nahlásiť do Webrebela, prípadne ho podarujte známym, bude celý veselý z toho:) A tu je môj článok O úspechu. Rozoberám v ňom, či považujem rebela za úspech a čo vlastne to slovo pre mňa znamená. Tam budem dávať také osobnejšie veci, brm zostane na tech stuff.

24. 3. tiež začína ďalší learn2code Webdesigner kurz so mnou ako inštruktorom. To je ten, kde učím naživo, v triede s ľuďmi. Tak sa prihláste, kým je čas! Hlavne, ak ste ženy, pretože come on, hádam nenecháte mužov vyhrať:)

Vyser sa na vysokú školu

napísal , 7 Nov 2013

Koľkokrát som počul "Musíš vychodiť vysokú školu, inak si v tomto systéme v prdeli"? Nespočet.
Koľko jobov od rôznych ľudí z rôznych odborov na projektoch z rôznych odvetví som mal? Nespočet.
Koľkí z nich chcel vidieť môj titul? Nula. Nikto. Nikdy.

Ok, raz, ale to bola moja chyba. Keď som zakladal živnosť a povedal som, idiot, že som inžinier. Teta za prepážkou "Áno? Máte diplom?" Dal som jej diplom. Jediný raz čo som ho potreboval a mohol som si za to sám, lebo som otvoril hubu.

Každý normálny zamestnávateľ vie, že papier je len papier.
Kto chce najlepšieho, pozrie sa na jeho robotu, nie na nejaký lajster z fascikla. Bol by to megakretén, kto by do svojej firmy vybral človeka s "lepšou školou" namiesto lepšieho človeka. Je to idiot a nikdy by si pre neho nemal pracovať.

"Hej, tento človek má síce super robotu, ale tento má toľko titulov že sa mu meno nezmenstí na schránku!" a vyberie toho druhého? Aj keď v živote nič nespravil, okrem búdky pre vtákov, ktorá sa za týždeň rozpadla lebo použil clever lepiacu pásku a prišiel vietor? Je to idiot a utekaj od neho preč. Nikdy nechceš brať príkazy od človeka blbšieho jak tvoje ponožky.

Vysoká škola možno zvykla niečo znamenať. Neviem, nežil som. Dnes je to default.
Dnes každý ide na vysokú a vysokoškolák má byť elita, ale keď každý je elita, nikto nie je.

Potom sú ti, čo sa na školu vysrali.
Tí si dnes zaslúžia väčší rešpekt, aké tie ovečky (ako ja), ktoré si vystáli v rade na diplom. Pretože to je to, čo robíš na škole. Vychodiť školu nie je žiadny výkon, vysoká škola je len kurz zotrvačnosti.

To sú ľudia, ktorí mali gule. Tí, čo prestali.
To sú ľudia, ktorí vedeli povedať "Ok, toto stojí za konský prd" a išli radšej robiť to, v čom sú dobrí.
Alebo to, v čom chcú byť dobrí.

Ak toto čítaš a hovoríš si "Pojeb sa ty hulvát, moja škola bola super!" tak výborne! Tento článok nie je pre teba. Ak si hodil šípku do nástenky a zapichla sa do krásneho odboru, ktorí ťa bavil a škola patrila medzi tvoje najkrajšie zážitky a stretol si skvelých ľudí, super. Závidím ti. Tento článok je pre tých, čo študujú tretí ročník a hovoria si "Uh, akurát má to tu sere, ale tak už to dochodím, keď už som tu tak dlho." Im chcem povedať "nie". Ser na to, odíď preč. Ak ťa škola bavila prvé 2 roky a potom si zistil, že je na hovno, odíď. Ak ťa bavila prvé 2 roky a zistil si, že síce nie je na hovno, ale už ťa nebaví, odíď. Nájdi si inú alebo si založ živnosť v niečom čo ti ako tak ide a pracuj koľko treba a zvyšný čas venuj tomu, čo by si chcel naozaj robiť.

Si v životnom období, kedy nemáš poňatia, čo máš robiť. Alebo ak máš, o týždeň to môže byť niečo iné. Tomuto životnému obdobiu sa hovorí "život." Sú ľudia, ktorí vždy vedeli, čo chcú. A potom sú ľudia, ktorí sa vzdali. Vychodili si školičku, našli si robotu do ktorej sa zašili a strávili celý život presviedčaním sa, že je to celkom ok. A potom sú tí ľudia medzi, ktorí plávajú a nevedia kde zakotvia a možno niekde zakotvia a možno nie, ale zakotviť a vzdať sa by mal byť rozdiel. Ak ťa škola bavila a už nebaví, vyser sa na ňu. Ten papier nikto nechce vidieť.

Výlet do Číny

napísal , 24 Jun 2013

Keď niekam cestujem ani ma tak nezaujímajú nejaké historické oné, oveľa radšej si všímam a zapisujem drobné detaily a rozdiely v životoch súčasných ľudí. Preto som išiel do Číny (do Pekingu), že tam snáď bude dosť odlišná kultúra a budem si mať čo všímať. Mal som. :) Keďže sú to dosť random pozorovania, ani som sa ich nesnažil spájať do viet. Takže len v odrážkach..

  • všetko je veľké
  • presúvanie sa po meste peši je viac menej nereálne (hodiny chodenia), aj cesta busmi a metrom trvá kvôli obrovským vzdialenostiam hodiny
  • napr. v Londýne sa dalo za rovnaký čas pobehať tak 2-3× viac miest ako v Pekingu
  • všade veľa ľudí, keď príde rush hour (okolo 8 a 18-tej), je to úplné peklo, cesty, MHD a aj chodníky sú upchaté
  • výhoda veľa ľudí je, že keď treba niečo spraviť, pošle sa na to kŕdeľ Číňanov a za chvíľu je to hotové. Napríklad 20 stĺpikov maľovalo 10 ľudí.
  • znalosti angličtiny sú u Číňanov vačšinou nulové. Naozaj nulové. V reštaurácii netušia čo je chicken, ani yes a no, museli sme používať obrázkový slovník a ukázať im sliepku a pivo :)
  • názvy ciest a staníc metra a pár obchodov po anglicky, inak všetko po čínsky. Celý čas sme len mohli hádať čo je čo. Narozdiel od jazykov s abecedou je brutálne ťažké sa naučiť prečítať aj len pár základných slov.

Normálny stav v metre Rush hour. Toto je rad ľudí, čo trčia z metrovej stanice až do ulice. Engrish ruksak

Slovensko-anglicko-programátorská klávesnica

napísal , 20 Apr 2013

(pre Windows)

Je dosť možné, že táto experimentálno ultimátna klávesnica je ultimátna len pre mňa.. že iba ja som divný a používam slovenský layout pri programovaní. Ale ktovie, možno aj ty si divný/divná alebo možno potrebuješ písať veľa čísel a nemáš numpad.

Slovenská klávesnica vo Windowse je fajn, až na taký detail, že čísla sa píšu so SHIFTom. Čo je pre programátora maximálna debilina. Preto som spravil vlastné rozloženie, kde sa čísla píšu bez shiftu a diakritika so shiftom, čiže opačne. Je to filozofiou podobné Macovskému rozloženiu.

Slová do uší #4

napísal , 22 Jul 2012

Počúvam podcasty. Už som o nich písal tu a tu a potom znova. A evidentne mi nestačilo.

viac podcastov do usi

This Feels Terrible

web iTunes

This Feels Terrible začína pesničkou so slovami "This feels terrible, I don't know the first thing about love.." a pokračuje uvoľneným a otvoreným rozhovorom o témach láskoido-zmätemých a sexuálne zmätených a iným spôsobom nie-pohodlných a hlavne zmätených. Sú to rozhovory s ľuďmi, ktorých možno poznáte z TV a možno nepoznáte a možno sú to ľudia, ktorí vyrábajú slová do úst ľudom, ktorých poznáte z TV a možno sú to komici a možno sú vždy vtipní a sebareflexívni a otvorení a lepší ako ty a je to fajn.

 

The Mental Illness Happy Hour

web iTunes

"Weekly online podcast interviews with comedians, artists, friends, and the occasional doctor. All exploring mental illness, addiction and depression, especially among creatives." 

Podcasty zamerané na interviews s umelecky orientovanými ľuďmi majú  (vďaka verbálnym schopnostiam hostí, pokazeným hlavám a ochote otvorene sa ku všetkému vyjadrovať) tendenciu pôsobiť ako personálne hodiny psychoterapie. Paul Girmartinov "Mentalpod" sa ani nesnaží tváriť ako nič iné. Spolu s kolegami (a občasnými doktormi a poslucháčmi a ex-odsúdencami.. yep) rozoberajú bordel v hlavách od vzniku až po prípadné zdolanie s cieľom dať poslucháčom najavo, že v tom nie sú sami.

Paul sa tiež snaží odpisovať na všetky správy a emaily, stará sa o fórum, organizuje anonymné prieskumy a sa snaží byť všemožne nápomocný a boh (koncept, s malým "b") mu žehnaj. Tematicky je to podcast samozrejme trochu ťažší. Je to jedna z tých vecí, ktorá fungujúcim ľuďom bude pripadať depresívne, ale pre ostatných bude ohromne ukľudňujúca. Podobne ako seriál Louie, ktorý pozerajte, pretože prečo nechcete pozerať najlepšie veci? What's wrong with you people?

 

Harmontown

iTunes

Nemám poňatia o čom je tento podcast. Ale Dan Harmon je génius a to slovo tu používam v jeho plnom význame.  Podobne ako jeho (ex)seriál Community, Harmonov operuje na niekoľkých úrovniach a s jeho neurotický mozog vtipy do priestoru vyhadzuje akoby mimochodom, na ceste k väčšej pointe. Podcast zatiaľ pôsobí ako pieskovisko pre jeho náhodné myšlienky, aj keď premisa hlása snahu dať dokopy podobne zmýšľajúcich ľudí a založiť s nimi fiktívne mesto, ktorému bude Harmon šéfovať z pozície starostu. Boh vie čo to znamená, možno sa raz dozvieme a možno je to úplne jedno. Ja budem počúvať.

 

Film School Fridays

web iTunes

Ok, troška to odľahčíme - toto je ďalší od Kevina Smitha, ktorý sa pomaly chystá zavesiť režisérovanie na klinec, ale Silent Bob won't stay silent for 5 fuckin minutes, evidentne. Vo Film School Fridays behá po filmových školách, posadí sa medzi študentov a odpovedá na všetky ich otázky. A keď hovorím všetky, myslím v priemere tak 4, pretože čo odpoveď, to pol hodinový monológ:) Ale ako je dlhý, tak je inšpiratívny a plný rád a nabitý entuziazmom a tým pádom je všetko OK.

Podnikateľský príspevok

napísal , 13 Jun 2012

Predpokladám, že mnohí z tamojších čitateľov a pozeračov sú študenti, ktorí po škole plánujú pracovať ako dizajnéri alebo programátori. Možno budete podnikať a možno - kvôli momentálnej ekonomickej situácií a iným veciam, ktorým nerozumiem - budete nútení podnikať. S výnimkou veľkých spoločností totiž väčšina firiem nechce brať zamestnancov a radšej spolupracuje so živnostníkmi.

Preto by vás mohla zaujímať otázka podnikateľského príspevku, alebo ako tomu hovorí štát, ktorý sa chystáte "žmýchať" - príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť.

V skratke dostanete peniaze od štátu a môžete ich použiť na podnikanie. V neskratke to samozrejme nie je tak priamočiare a jednoduché, existuje množstvo obmedzení komplikácií a na každom rohu vám niekto hádže klacky po nohy. Ale dajeme tomu, že do toho pôjdete tak či tak. Čo teda treba spraviť, aby vás štát zasponzoroval a koľko vlastne dostanete?

Takže.. peňáze. Koľko? To záleží od miery nezamestnanosti v okrese (kraji? obvode? uh..) v ktorom o príspevok žiadate. V Nitre je to 2 647,73€ v Bratislave menej a všade inde viac. Toto číslo sa navyše každý rok mení, minulý rok to bolo tak o stovku menej. Tak a teraz treba zhodnotiť, či vám toto číslo stojí za martýrium, ktoré budem ďalej v článku popisovať.

Tak zhodnoťte a ideme na to.

Čo počúvajú ľudia v BA - behind the scenes

napísal , 27 May 2012

Ak ste ešte nevideli naše video, ako sme sa pýtali ľudí v Bratislave, čo práve počúvajú, utekajte sem: http://spaceunicorn.sk/blog/co-pocuvaju-ludia-v-bratislave/.

Viacero ľudí zaujímali kadejaké "zákulisné" informácie ako napríklad koľko ľudí sme naozaj natočili, koľkí nás poslali do preč, čím sme točili, koľko nám to trvalo a kadečo iné. Tu sa to pokúsim všetko zhrnúť.

Ľudia

Vo videu môžete vidieť 25 ľudí, ktorí nám povedali, čo počúvajú, plus troch, čo počúvali hokej. Koľko sa ich do videa nedostalo?

Asi 22 - ôsmi nepovedali nič (väčšinou iba prešli okolo nás:), dvanásti povedali, ale zábery sa nedali použiť, dvaja počúvali niečo v rádiu (nevedeli čo) a jeden týpek počúval v sluchátkach iného človeka.. telefonoval.

Z toho 11 bolo takých, že nechceli byť natáčaní (buď to vyslovene povedali alebo nás len odignorovali). Celkom ma prekvapilo, že väčšine natáčanie nevadilo a vôbec, čakal som, že budú odpornejší. Ktovie, možno ľudia, počúvajúci viac hudby majú sklony byť fajn. :) No a prečo sme nepoužili zvyšok?

Nuž.. párkrát zblbla pamäťová karta, raz sa nám vybil mikrofón, na niektorých lokáciách bol strašný rámus a ľudia rozprávali príliš ticho, no a niektoré zábery boli proste naprd.